učeník -a mn. -ci m. kniž. nasledovník osoby al. učenia významnej osobnosti: bibl. Ježišovi u-i
učeník -ka pl. N -íci G -kov m.
pokračovateľ kto pokračuje v niečom, nadväzuje na niečo, na niekoho • nasledovateľ • nasledovník: mať svojich pokračovateľov, nasledovateľov, nasledovníkov • dedič (kto pokračuje v rozvíjaní niečoho): Štúrovi dedičia • učeník (nasledovník niečieho učenia): Kristovi učeníci • žiak: Metodovi žiaci
p. aj škola 2
učeník p. pokračovateľ
učeník, -a, mn. č. -ci m.
1. kniž. stúpenec, nasledovník, žiak niekoho: učeník Cyrila a Metoda (Kuk.); bibl. Kristovi učeníci apoštoli;
2. zastar. žiak: Učiteľ [v škole] zostal bez učeníkov. (Záb.) Majster Claus nechápal svojho učeníka. (Zúb.);
učenícky príd.: u-e roky (Jil.)
učeník m učiaci sa, žiak, učeň: když se odsaudeni (k) Wrchnosti gruntowneg stežuge a žaluge, nebo čo se žaloby dotjka gako gsu porcia aneb gjne penezne a kraginske nakladki, forssponti, rekruti, transporti, postaweny včenjku, pri a gine obecne prace (NJ 1785)