tyran -a m. despota, utláčateľ: revolta proti t-ovi;
pren. expr. kto trápi, terorizuje svoje okolie: rodinný t.;
tyranka -y -niek ž.;
tyranský príd.;
tyransky prísl.;
tyranstvo -a s. tyrania
tyran -na pl. N -ni m.
tyran -a m. (tyranka -y ž.) ‹g›
1. (krutý) despota, ktorého vláda je založená na zlovôli a násilí, utláčateľ; hist. (v starovekom Grécku a v stredovekých tal. mestských štátoch) vládca, ktorý sa zmocnil vlády neústavne (násilím)
2. expr. trýzniteľ, mučiteľ: domáci t.;
tyranský príd.: t-á vláda samovláda, despotická; – expr. t-á povaha bezohľadná, násilnícka, neľudská, krutá;
tyransky prísl.
diktátor neobmedzený, násilnícky vládca: krvavý diktátor • tyran: revolta proti tyranovi • samovládca • krutovládca • absolutista • despota: samozvaný despota • utláčateľ • utlačovateľ: boj proti utláčateľom • ukrutník • mučiteľ • trýzniteľ • zotročovateľ (kto zotročuje): zotročovateľ národov • pren. kat • pejor. katan • kniž. cézar • pejor. džingischán
tyran p. diktátor
tyran, -a m.
1. v starogréckych dejinách osoba, ktorá sa násilím zmocnila vlády; neobmedzený panovník, krutovládca, despota: Hitler je diktátor, tyran. (Krno)
2. veľmi krutý, násilnícky, týrajúci človek, ukrutník, násilník, trýzniteľ: Zašomrala pani hnusné slovo na takých mužov-tyranov. (Tim.) V domácnosti bol tyran. (Jégé); pren. Návyk je tyranom človeka. (Vaj.);
tyranka, -y, -niek ž.
tyran m gr/lat despota, utláčateľ, ukrutník: gestly podle swewolnosty kraluge, tiran gest (KoB 1666); (Ježiš) premohol diabla zleho, tyrana ukrutneho (PoP 1723-24); naposledy na rozkaz tyrana byli gegjch boky horjcima faklami pálené (VP 1764); tak gest, mali, ale mnohokrát weliky tyran gest laska (SJ 18. st); smrt gestit y tiran, ten neyukrutneyssy w pol letech y wysse pohlcuge wsseckj (PoV 18. st); -ka ž: ach, tyranko srdce mého, proč si mne tak ranila, že si strelku srdci mému jedovatú pustila (ASL 1770-90); -ský príd: (Juraj troch ľudí) tyranskim spuosobem zamordoval (PEZINOK 1648); tyrannicus: tyránsky, ukrutnost činjcy (KS 1763); ponižene prosim, aby mne naproty takowemu tiranskeg natury čloweku assistovaty dostatečnu saticfactiu mochla dostat (RUŽOMBEROK 18. st); laska tak tiranska, pres cely geho žiwot ukrutne ho prenasledowala (KP 18. st); -sky prísl: proc, prawym, dopustil Bůh, aby Herodes gich (deti) zamordowal a tak tyransky usmrtil (MS 1758); nelitostiwe a tiransky za wlasy mnia chitil (PUKANEC 18. st) surovo; po t-y prísl výraz ako tyran: (so služobníkmi) ne po tyranský, ale po krestianský zacházagte (MP 1718); abi pani wedeli, čo se dege a gak po tiranski na tomto swete se wodi (BATIZOVCE 1759); -stvo [-o, -í] s surovosť, ukrutnosť: leta pane 1635 vogsko francke město to dobyté s welikým tyranstwjm wyplundrowali, ohněm kazyli (SPo 1691); nekterj (ľudia sú) mocnari a vkrutnj, pod kterjch tyranstwjm musjme wezet (LKa 1736); tyrannis: ukrútnost, ukrútne panowáni, tyránnstwi, tyránnstwo (KS 1763)