tykev, tykva, tykvica [-ce] ž čes popínavá rastlina s veľkými dužinatými plodmi bot tekvica obyčajná Cucurbita pepo; plod tejto rastliny: cucurbita: tykew (VTL 1679); wezmy čtwrtu častku cucurbitae anebo domacj tikwj, posekag gi na drobno, na to naleg 4 funthy dreweneho olege, war (RT 17. st); cucumis: tykew, tykwice, uhorka (ASl 1740); cucurbinus: tykew, tykwa et tekwice (PD 18. st) L. t. striekavá elatinka Elatine: cucumeris asinini: strikawe tykwice kořen; extr. elaterii: ze zoftu strykawé tykwice extrakt (TT 1745); cucumis agrestis: tykwice strikawa (SJ 18. st); -ový príd: melunowe a tykwowe semeno moč z ledwy žene a ledwy zachowawa od horkosty (HL 17. st); woda tikwowa z cukrem zmichana a pyta služy proty horkemu kassly a žywůt obmekčuge (LR1 17. st)