tvrdz, tvŕdz, tvrdza i tvŕdza1, -e, -í ž. kniž. pevnosť, opevnenie, pevnôstka, citadela: Bombardujú cassinskú tvrdz. (Žáry); tvŕdz tvrdšia z púhych než by skál (Hviezd.); Z kláštora vznikla tvrdza. (Žáry); pren.: tvŕdz zásad vyzrelých (Hviezd.); postaví ľudstvo tvŕdzu z kameňov (Mih.) o symbole víťazstva
tvrdz [-z] ž čes opevnený objekt zabezpečený proti útoku, pevnosť: take nemuoz zadne twrzy ani miesta zawrzeneho, zdij vtwrzeneho neb parkem, ani na huorze osaditi, ani mezy wodami wstawiti, ani kapitule w ktere wsy osaditi bez wuole rychtarze zemskeho; tehdy ta twrz winna gest w tom skutku; o twrzy neb zamku (ŽK 1473)