tvrdošijný príd.
1. tvrdohlavý, zaťatý, hlavatý: t-á povaha
2. vytrvalý, húževnatý: t. odpor;
tvrdošijne prísl.;
tvrdošijnosť -i ž.
tvrdošijne 2. st. -nejšie prísl.
1. tvrdohlavý, neústupný, nepoddajný, hlavatý, zaťatý, vzdorovitý: t. človek;
2. expr. húževnatý, vytrvalý: t. odpor; t-á. snaha (Sev.); t-é korene (Karv.) pevné, silné;
tvrdošijne prísl.: t. trvať na niečom; t. sa brániť, vzpierať;
tvrdošijnosť, -ti ž.