tvrdiť1 nedok. hovoriť ako isté, dokázateľné, uisťovať, dokazovať: s istotou t-í, že všetko videl; t. to isté, t. pravý opak;
opak. tvrdievať -a
tvrdiť2 nedok. odb. robiť tvrdým, tvrdším: t. papier, t-ená oceľ
tvrdiť -dí -dia tvrď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok.
tvrdiť1 hovoriť ako isté, dokázateľné: tvrdil, že pozná vinníka • dokazovať • presviedčať • presvedčovať (podopierať dôkazmi, rozumovými dôvodmi): dokazoval, presviedčal nás, že má pravdu • kniž. afirmovať • uisťovať • ubezpečovať • utvrdzovať (potvrdzovať faktmi): uisťovali, ubezpečovali nás, že sa operácia podarí; utvrdzovali nás v našom presvedčení • svedčiť • dosviedčať: niektorí svedčili, že videli mimozemšťana • expr. dušiť sa: dušili sa, že je to klamstvo
tvrdiť2 porov. spevniť
tvrdiť1, -í, -ia nedok. (čo, o čom i so spoj. že) hovoriť niečo ako isté, dokázateľné, uisťujúce ap., dokazovať, uisťovať: Tvrdil vždy hlúposť. (Jes.) Znalci tvrdia o tomto chráme, že je najpôvabnejším výtvorom starokresťanského umenia. (Hruš.) My len tvrdíme, že každé hrable k sebe hrabú. (Kuk.) „Zajaca sme našli náhodou,“ tvrdil Tomáš i Jakub. (Zúb.);
opak. tvrdievať, -a, -ajú
tvrdiť2, -í, -ia nedok. odb. (čo) spôsobovať, aby niečo bolo tvrdé, tvrdšie, robiť tvrdým, tvrdším: t. oceľ, tvrdený papier; pren. I tú [školu] tak tvrdia! (Čaj.) prísne berú