tvorca -u mn. -ovia m. kto tvorí, pôvodca, autor: umelecký t., človek je t-om hodnôt; náb. T. všetkého Boh;
tvorkyňa -e -kýň ž.
tvorca -cu pl. N -covia m.
autor kto niečo vytvoril, najmä umelecké al. vedecké dielo: autor románu, štúdie • pôvodca: pôvodca objavu, básne • tvorca: tvorca piesne • kniž. stvoriteľ: stvoritelia dejín • pisateľ (autor niečoho napísaného): pisateľ vyhlásenia • kniž. tvoriteľ (Vajanský)
tvorca 1. p. autor 2. p. zakladateľ
zakladateľ kto dal základ vzniku niečoho: zakladateľ továrne, školy • tvorca • budovateľ: tvorca, budovateľ demokratickej spoločnosti • otec: otec revolúcie, modernej poézie, štátu • zriaďovateľ: zriaďovateľ umeleckého súboru • kniž. fundátor (Kukučín)
tvorca, -u, mn. č. -ovia m.
1. kto (al. čo) niečo tvorí, vytvára al. vytvoril (vytvorilo), pôvodca, strojca, autor: umeleckí, kultúrni t-ovia; t-ovia socializmu, dejín; t. zákona (Stod.); Každá chalupa má vlastný ráz svojho vlastného tvorcu. (Al.); život, veľký tvorca osudov (Švant.);
2. kniž. zastar. (v náboženskom chápaní) stvoriteľ, boh;
tvorkyňa, -ne, -kýň ž.
tvorca m náb pôvodca sveta, Stvoriteľ, Boh: poručil tvorcu svému, Stvořiteli nebeskému (ASL 14. st); ty gsy nynye przyed namy a neupadnem v weczny plamen, nas tworcze (GE 15. st); wzdegmež chwalu tworcy swemu, Gezu Krystu nebeskemu, milemu Duchu Swatemu (KK 1709); (Bože) proč se na čerwj z zeme possle hnewass, tworce weljky, wsseho sweta y nas (PoP 1723-24)