tvor -a mn. -y živ. i -ovia m. živá bytosť (osoba al. zviera): živý t.; rozumné t-y ľudia; človek je spoločenský t.;
tvorstvo -a s. súhrn tvorov: človek – pán, koruna t-a; všetko (živé) t. na zemi;
tvorček -a mn. -y živ. i -ovia m. zdrob. expr.
tvor G a A -ra pl. N a A -ry m. (zviera)
tvor -ra pl. N -rovia m. (človek)
bytosť 1. čo je samostatné živé al. za živé považované súcno • tvor • stvorenie • existencia: neverí v mimozemské bytosti, tvory, existencie • expr.: stvor • stvora (ženská bytosť): rusalka je pekná mladá stvora • obyč. pejor. kreatúra: moria ho nadzemské kreatúry
2. p. človek 1
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
organizmus každý živočích al. rastlina; súhrn buniek al. všetkých telesných orgánov zabezpečujúcich životné funkcie • biol. jedinec (jednotlivý organizmus): vlastnosti, ktorými sa vyznačuje každý živočíšny i rastlinný organizmus, jedinec • tvor: jednobunkový organizmus, tvor • telo: môj organizmus, moje telo neznesie veľkú záťaž • kniž. ústrojenstvo: telesné ústrojenstvo
tvor p. bytosť 1
tvor, -a, mn. č. -y/-ovia m. živá bytosť, živý jedinec (človek i zviera): živý t.; ľudský t.; človek je slabý, krehký t.; človek je t. spoločenský; rozumný t. človek; hovor. expr. boží t. (o človeku i zvierati); nemé, nerozumné t-y zvieratá; medveď je mocný tvor (Krno);
tvorček, -a, mn. č. -y/-ovia m. zdrob. expr.
tvor [-or, -ur] m živá bytosť (osoba al. zviera): Bůh z niž (z mrákoty) yako materie spůsobil a sformowal twori telesne (KoA 17. st); (Boh) mnohem wetsse znaky a hluboksse wyraisowanu nesmyrneg maudrosty swogeg pečat na lyďy zanechal nežli na ginych tworoch (PP 1734); o, vsechmohútzi Bose, chtorí rozkos más vo vsitkich totich tvoroch, chtoré ruka tvoja motzná sztvorila (RSP 1758); czlowek tehdy gest mezy wsseczkym widitelnym stworenim ten negwzacznegssy a negwznessenegssy twor a ucžinek boži (SQ 1781); tvor hlupi pečuge o travu a kveti na poli k gedlu (SS 18. st) L. t. ničomný pejor naničhodník, ničomník (nadávka): bohdag was parom wyplatil, aby was slak roskuril, twury ničemný, lechkowažni; ty tvure ničemny, či sy nemel wjc žakuw (S. TEPLICA 1639)