tuten, tutá, tuto2 zám. ukaz. zastar. tento, táto, toto: tutá naša božská pieseň (Hurb.)
ťuťo, -a, mn. č. -ovia m. pejor. zried. ťuťmácky človek, tuťmák: Ten ťuťo Podhradský je poslancom? (Barč);
ťuťko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab.: Fiľo je dobrácky „tuťko“. (Jes-á)
tuto1 zám. prísl.
1. vyjadruje určité blízke miesto, na tomto mieste, tu, tuhľa: tuto, za týmito dvoma oblokmi (Hruš.); tuto, na tomto mieste (Vaj.); Zídeme sa tuto v Tichej doline. (Bedn.) Tuto si opri hlavu, ak by sa ti driemalo. (Hor.) Tuto, figu. Nebudú už ľudia cickať otravu. (Fig.)
2. odkazuje na miesto v blízkosti sa nachádzajúce, neďaleko, blízko: Mesto je len tuto za Kozím vrchom. (Švant.) Ale tuto, ľa, hneď konča môjho humna. (Tat.)
3. hovor. vo funkcii ukaz. zám. pri ukazovaní na osobu, na vec, toť: Keď vy nemáte tuto pre Zuzku ani poriadneho slova. (Taj.) Tuto Pišta vraví, že ide zaklať sviňu. (Min.); často zosilňuje a skonkrétňuje význam ukaz. zám.: Rozumieš ty tomuto tuto? (Heč.) Nič, ale vám odveziem tuto týchto škubentov. (Kuk.)
tuto2 p. tuten