tupý príd.
1. kt. má slabé, nedostačujúce ostrie, zbavený ostrosti, op. ostrý: t. nôž, t-á sekera, žiletka
2. kt. má zaoblený tvar, op. ostrý: t-á hrana, t. nos; geom. t. uhol väčší ako pravý a menší ako priamy
3. (o zvuku) nejasne znejúci, dutý, temný: t-é zvuky, t-é údery
4. (o teles. a duš. prejavoch) nevýrazný, neurčitý: t-á bolesť, t. pocit
5. (o duš. schopnostiach) obmedzený, nechápavý: t. žiak, t-á hlava, t. rozum;
tupo prísl.: t. znieť; t. bolieť; t. hľadieť;
tuposť -i ž.
tuposť -ti -tí ž.
sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostota • hlúposť: ľudská sprostosť, hlúposť • tuposť: mozgová tuposť • obmedzenosť • zadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosť • expr. zadebnenosť • slabomyseľnosť • debilita • debilnosť • kreténstvo • infantilnosť • oslab.: nerozum • nerozumnosť • kniž. stupídnosť • zried. hlúpota (Hviezdoslav) • hlupstvo (F. Hečko) • subšt. blbosť
2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozum • nerozumnosť • hlúposť • sprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostoty • nerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnosti • pochabosť • bláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvami • expr.: debilita • debilnosť • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • pejor. hovädzina • subšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina
p. aj táranina
3. p. daromnica 1
tuposť p. sprostosť 1
tuposť p. tupý
tupý, 2. st. tupší príd.
1. ktorý je bez ostria, majúci zlé ostrie; zle režúci, sekajúci, strihajúci, bodajúci ap., nenabrúsený (op. ostrý): t-á hrana čepele; t. nôž, meč, t-á sekera, t-é nožnice; t-á britva, žiletka, ihla; t. čakan; t-á radlica; t-á kosa; t-á pílka;
2. majúci zaoblenú, plochú hranu, zaoblený, plochý hrot; majúci zaoblený, plochý tvar: t. hrot; t. predmet, nástroj; t-á ceruza; t-é pazúry (Kuk.); t. nos; geom. t. uhol väčší ako pravý a menší ako priamy; tech. t-é zváranie elektrické zváranie tyčového al. profilového materiálu a plechu; t. tvar; tech. t-á výhybka druh koľajnicovej výhybky;
3. (o zvuku) nejasne znejúci, dutý, temný: t. zvuk, t. hlas, t-é údery, nárazy, t-á ozvena; t-é dunenie; t-é búchanie (Fel.); t. výstrel (Stod.);
4. (o výraze tváre, pohľade ap.) nevýrazný, bezvýrazný, prázdny, bezduchý: t-é oči, t. pohľad, t. výraz tváre; t. úškrn (Jes-á);
5. (o zmysloch a duševných schopnostiach) slabej intenzity, oslabený, slabo reagujúci, nevnímajúci: t-é zmysly;
6. (o fyzických a duševných stavoch človeka) nevýrazný, nezreteľný, neurčitý: t-á bolesť, t. bôľ, t. pocit; t-é zúfalstvo (Urb.); t. strach (Chrob.);
7. otupný, jednotvárny, nudný, clivý: t-á jednotvárnosť roviny (Heč.), t-é čakanie (Taj., Gráf); t-é mlčanie (Ondr., Urb.); tupý, beznádejný život (Bod.);
8. otupený, ľahostajný, apatický, letargický: Otec Čvrlík ostal zachmúrený, tupý. (Taj.) Tupí, s clivosťou v duši, vracali sa gazdovia domov. (Urb.); t-á poslušnosť (Škult.);
9. pejor. s obmedzenými rozumovými schopnosťami, nechápavý, obmedzený; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť, nerozumný, hlúpy, sprostý (o človeku a jeho počínaní): t. človek; Tereza, najtupšia obdivovateľka Nemcov. (Heč.); tupé, nezaujímavé reči (Jil.); mať t-ú hlavu (t. rozum) ťažko chápať, mať zlú pamäť; t. ako peň veľmi hlúpy;
tuposť, -ti ž.