tunel -a L -i mn. -y m. stavba pod povrchom (zeme) umožňujúca pokračovanie komunikácie: železničný t.
● → svetlo na konci t-a;
tunelový príd.: hut. t-á pec majúca podobu tunela
tunel [-n-] -la L -li pl. N -ly m.
tunel -a m. ‹a < f›
1. podpovrchová pozdĺžna stavba v tvare chodby slúžiaca ako komunikačné spojenie dvoch protiľahlých miest: železničný, cestný t.; t. metra; podmorský t.
2. čo pripomína tunel: cirkusový t. priechod pre šelmy do klietky v manéži; tech. dlhý priebežný pracovný priestor pece, sušiarne, udiarne a pod.; let. aerodynamický t. laboratórne zariadenie na skúšanie aerodynamických vlastností modelov lietadiel; šport. (v rugby) dráha pre loptu medzi nohami rojníkov zoskupených do mlyna
3. publ. podvodná finančná operácia majúca za cieľ odčerpať z podniku majetok, finančné prostriedky, výnosné aktíva a pod.;
tunelový príd.: stav. t. portál zakončenie chodby tunela pri výstupe tunela; tech. t-á sušiareň, udiareň; fyz. t. efekt, jav kvantovej mechaniky spočívajúci v prechode častíc potenciálnou bariérou; lek. t-á choroba tropická parazitárna choroba vyvolaná dvoma druhmi machovcov, spôsobujúcich anémiu a poruchy metabolizmu, ktorá postihuje najmä robotníkov hĺbiacich tunely, ankylostomóza
tunel stavba pod povrchom umožňujúca pokračovanie komunikácie: cestný tunel • kniž. zastar. jask
tunel, -a, 6. p. -i, mn. č. -y m. podzemný klenbový priechod pre cesty a železnice; podzemná klenbová chodba: železničný t.; podzemný t.; vlak hodil sa do tmavého tunela (Gráf); let. aerodynamický t. laboratórne zariadenie, v ktorom sa vzbudzuje umelý vzdušný prúd pre skúšky aerodynamických vlastnosti lietadiel; pren. expr. t. noci (Jil., Gab.) tmavá noc; pren. nízky tunel konárov a lístia (Mor.) husté stromovie s nízkymi vetvami;
tunelový príd.: t-á doprava; hut. t-á pec murovaný kanál, v ktorom sa výrobky podrobujú žíhaniu, vypaľovaniu; t-á sušiareň kaolínu sušiareň v podobe dlhej chodby;
tunelík, -a m. zdrob. expr.