tulák -a mn. -ci m.
1. osoba bez domova, vandrák, vandrovník
2. expr. kto má sklon túlať sa, kto sa nerád zdržiava doma: kade chodíš, ty t.!
tuláčka -y -čok ž.;
tulácky príd.: t. život; t-a krv;
tuláctvo -a s.
tulák -ka pl. N -áci G -kov m.
trhan 1. pejor. otrhaný človek • pejor.: otrhanec • šklban • ošklbanec • handrár • handroš (Rázus) • tulák • vandrák (často v nadávkach) • hovor. pejor. šupák
2. p. chudák 2
tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domova • expr. vandrovník: žiť ako vandrovník • pejor. vandrák • hovor. pejor.: vagabund • obšitník • obšitoš • šupák • šupas • zastar.: svetár (Podjavorinská) • sveták (Švantner) • hovor. zastar.: šupasník • apač • subšt. čavargoš
tulák, -a, mn. č. -ci
1. obyč. pejor. osoba bez stáleho domova, často i bez stáleho zamestnania (obyč. majúca nevzhľadný, nepekný zovňajšok), túlajúci sa, túlavý človek, vandrovník: Prišlo jej na um, že je ako nejaký žobravý tulák. (Jégé) Teraz už tri roky preč, ani nikto o ňom nechyruje, kde je, čo je ... tulák! (Taj.)
2. expr. kto sa rád túla, poneviera, neskoro chodí, vracia sa domov obyč. v noci: No len hybaj sem, ty tulák, — vítali syna. (Ráz.-Mart.);
tuláčka, -y, -čok ž.;
tulácky príd.
1. (o osobách) obľubujúci túlanie, túlajúci sa, potulujúci sa, túlavý: t. hajdúch (Ráz.);
2. typický, charakteristický pre tuláka, túlavý, potulný: t. život, t-e zážitky; t-e cesty (Ráz.); t-a povaha; t-a krv (Fig., Gráf) o človeku s tuláckou povahou;
tuláctvo, -a str. tulácky, vandrovný život, sklon k túlaniu sa;
tuláčik, -čika/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.;
tuláčisko, -a str. i. m. zvel.
tulák, túlač m 1. kto nemá domov al. z neho odišiel, vandruje z miesta na miesto: aby žaden mestian pod gystu pokutu po kutech takowich tulakůw nedržal a neprigimal (HLOHOVEC 1674); circulator: tulák, který po swěte sem y tam se tulá (WU 1750); vagor: tulač, wandrownjk; eluco: tulač (KS 1763) 2. kto má pochybnú povesť, vedie neusporiadaný život, rád sa túla, ľahtikár, zaháľač: gesliže by takowi noczni tulak skoreg v pana rychtara byl oznameni, než by se wartownyci dowedeli, magi sstraffani bytj a zlatj (ŠTÍTNIK 1610); erro: blúdar, túlač, běhač; vagabundus: tulač, zbognjk, lúpežnjk (KS 1763); Palo ge len korhel, tulak, pracowat nechce (PUKANEC 1767); werni krestane a oprawdjwi netulagi se po nocy gako mnozy ozralcy, cizoložnjci a nočnj tulacy (CS 18. st); 3. včelí samec, trúd: ngekedi ag tito tulači činga plasste, ale med neznassegi, okrem zridka (PR 18. st); -áčka, -ákyňa ž k 1: (:tulák:) hinc foemina: tuláčka (KrG 1704); circulatrix: sem y tam tulačka, kagklérka (KS 1763); vagabunda femina: tuláčka vel tulákyňe (PD 18. st) k 2: neposlussna dcera, tulačka a behunkyne (SP 1696); -ácky príd k 1: (Mária) v tulackych ssatoch (bola) oblečena (STRÁŽE 1786); -áček m dem k 1: errodem: tuláček (PD 18. st)