tulák -a mn. -ci m.
1. osoba bez domova, vandrák, vandrovník
2. expr. kto má sklon túlať sa, kto sa nerád zdržiava doma: kade chodíš, ty t.!
tuláčka -y -čok ž.;
tulácky príd.: t. život; t-a krv;
tuláctvo -a s.
tulácky -ka -ke príd.
kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovnícky • nomádsky • sťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmene • putovný: putovný tábor • túlavý • tulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulný • hovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosť • pren. expr., často pejor.: cigánsky • komediantský • cirkusantský • cirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život
p. aj pojazdný
potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovný • túlavý • kočovnícky • tulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky život • blúdivý: blúdivý spevec (Škultéty) • bludný: bludný námorník • sťahovavý • hovor. expr.: vandrovný • vandrovnícky • vandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikanti • pren. expr. al. pejor.: komediantský • cigánsky • cirkusantský • cirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života
2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pes • blúdivý • bludný: blúdivý, bludný kocúr • bezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá
tulácky p. potulný 1, kočovný, túlavý
túlavý ktorý sa túla, putuje z miesta na miesto; ktorý nemá majiteľa (o zvierati); svedčiaci o tom • potulný: túlavý, potulný muzikant; túlavý, potulný pes • tulácky • hovor. expr.: vandrovný • vandrovnícky: tulácky, vandrovný, vandrovnícky život • kočovný • kočovnícky: túlavé, kočovné, kočovnícke kmene, národy • blúdivý • bludný: blúdivý, bludný námorník, kocúr • pejor. vandrácky • hovor. pejor. vagabundský: vagabundská cháska • bezprizorný (bez domova, nikam nepatriaci): bezprizorné deti, mača
p. aj potulný, kočovný
tulácky, tuláctvo p. tulák
tulák, -a, mn. č. -ci
1. obyč. pejor. osoba bez stáleho domova, často i bez stáleho zamestnania (obyč. majúca nevzhľadný, nepekný zovňajšok), túlajúci sa, túlavý človek, vandrovník: Prišlo jej na um, že je ako nejaký žobravý tulák. (Jégé) Teraz už tri roky preč, ani nikto o ňom nechyruje, kde je, čo je ... tulák! (Taj.)
2. expr. kto sa rád túla, poneviera, neskoro chodí, vracia sa domov obyč. v noci: No len hybaj sem, ty tulák, — vítali syna. (Ráz.-Mart.);
tuláčka, -y, -čok ž.;
tulácky príd.
1. (o osobách) obľubujúci túlanie, túlajúci sa, potulujúci sa, túlavý: t. hajdúch (Ráz.);
2. typický, charakteristický pre tuláka, túlavý, potulný: t. život, t-e zážitky; t-e cesty (Ráz.); t-a povaha; t-a krv (Fig., Gráf) o človeku s tuláckou povahou;
tuláctvo, -a str. tulácky, vandrovný život, sklon k túlaniu sa;
tuláčik, -čika/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.;
tuláčisko, -a str. i. m. zvel.