Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj priezviská

tuhý

I. príd.

1. pevný (význ. 1), tvrdý: t. sneh, t-á láva; t-é palivo; fyz. t-é skupenstvo

2. odolný, silný: t. život; t. koreň i fraz. zdravie, odolnosť

3. expr. horlivý, presvedčený: t. vlastenec, t. fanúšik

4. majúci al. dosahujúci veľkú mieru, intenzitu niečoho, intenzívny, silný: t. boj, t. mráz, t-á káva, t-á pálenka, t. tabak; t. fajčiar

→ ide do t-ého;

do tuha → dotuha;

na tuho → natuho;

tuho prísl. k 4: t. stisnúť, stiahnuť niečo; t. rozmýšľať; t. spať tvrdo;

tuhosť -i ž.

II. tuhé s. hovor. pálenka, tvrdé: poldeci t-ého

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tuhý; tuho prísl.; tuhosť ‑i ž.

tuhý tuhá tuhé 2. st. tuhší príd.

-hý/70316±104 2.35: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 13566±89 dl/9792±89 dra/1225 tu/716 na/524 úbo/343 stro/268 nebo/107 štvorno/99 nebla/97 dvojno/80 vla/58 bezbre/52 siahodl/36 (16/169)

-hý/70316±104 8.97: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 5422±15 dra/1716 na/992 úbo/833 nebo/656 dl/454±15 štvorno/155 dvojno/122 tu/116 rýchlono/88 polona/67 stro/51 bezno/50 jednono/26 (16/96)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilnýpríčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povahaoduševnenýnadšený: oduševnený, nadšený organizátorzapálenýzápalistýkniž. zanietenýrozhorlenýrozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutérhorúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanieveľkýexpr.: silnýtuhýtvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenecfanatickýprepiatyexpr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmuprihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátorexpr. prehorlivý (veľmi horlivý)


hustý 1. majúci dobrú hustotu, tuhšiu konzistenciu (op. riedky) • tuhý: hustá, tuhá hmota; zamiesiť husté, tuhé cestosúdržnýodb. konzistentný: súdržná, konzistentná masa; konzistentný roztokkniž. hutný: hutný dymnevzdušný (op. ľahký, vzdušný): nevzdušná tkaninaprihustý (príliš hustý): náterová farba je prihustáexpr. prehustý (veľmi hustý)

2. vyskytujúci sa veľmi tesne vedľa seba vo veľkom počte (op. riedky) • bujnýbohatý: mať husté, bujné, bohaté vlasy; hustá, bujná trávahojnýpočetnýveľký: hojná, početná sieť prispievateľov; veľká dopravná sieťnepriechodnýnepreniknuteľný (pre veľkú hustotu): nepriechodný prales


krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitnýukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný činnemilosrdnýneľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanieneúprosnýneľútostnýkniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľtuhýtvrdýexpr. urputnýpren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom bojibezohľadnýsurovýdrastickýexpr. zverskýpren. expr.: esesáckygestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanietyranskýdespotickýkrutovládnyhrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systémdrakonickýzried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákonykrvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvorpejor. katanskýkniž. sverepýpren.: katovskýherodesovský

2. p. tuhý 3, veľký 1


meravý 1. ktorý je bez pohybu al. bez náznaku života • nehybný: meravé, nehybné telo mŕtvehonepohyblivýkniž. nedvižnýodb. imobilný (zbavený možnosti pohybu): nepohyblivá, imobilná končatina; nedvižné telozmeravenýzdrevenenýstŕpnutýstuhnutý (dočasne zbavený schopnosti pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických procesov): je celý zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý od strachu; ruky má stŕpnuté, stuhnuté od zimyskľavenýkľavý (meravý od zimy al. choroby): skľavené, kľavé prsty od lámkyskrehnutý (meravý od zimy): mať skrehnuté nohytuhýexpr. drevený (úplne meravý): byť tuhý od zimy; ruky po ochrnutí ostali drevenéneohybnýnepružný (bez ohybnosti, pružnosti): neohybné, nepružné telonepohnutýexpr.: sklenýsklenenýkniž.: strnulýustrnutýtoporný (bez pohybu): zaujať nepohnutú, strnulú, ustrnutú pózu; strnulé, ustrnuté, toporné držanie tela; sklený, sklenený pohľad upiera do prázdnanecitlivýznecitlivený (bez pohybovej a inej reakcie): umŕtvená časť tela je necitlivá, znecitlivenáexpr. grambľavý (meravý obyč. od zimy) • pren. kamenný

2. ktorý v myslení stratil schopnosť zmeny, vývinu, pohotovej reakcie • nepružný: meravé, nepružné myslenie; zaujímať meravý, nepružný postojstŕpnutýkniž.: nedvižnýustrnutýstrnulý (ktorý sa nerozvíja): nedvižné názory; stŕpnuté, ustrnuté, strnulé dogmy


mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretýumretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuznýchkniž. zastaráv.: zomrelýumrelýumrlý (Kukučín, Timrava)zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojacizdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý peskniž. zosnulýtrocha zjemn. nebohýexpr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otcaneživýnehybnýbezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telomeravýstuhnutýexpr. tuhýpren.: vystretývyvrátenývyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážkepren.: studenývychladnutý: už je studenýpren. vyhasnutý (o očiach) • odumretýodb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo

2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný


náruživý 1. silno citovo zaujatý za niečo, priveľmi oddaný niečomu; svedčiaci o silnom zaujatí • vášnivý: otec bol náruživý, vášnivý hubár (op. sviatočný); vrhol sa do práce s náruživým, vášnivým zaujatímnadšenýoduševnený (pri sústredenom zaujatí, ktoré prináša radosť, uspokojenie): herca obliehal dav nadšených, oduševnených obdivovateliek; odmenili ho nadšeným, oduševneným potleskom (op. vlažným) • horlivý (veľmi aktívne podporujúci niečo): horlivý propagátor nových myšlienoksilnýtuhý (vo veľkej miere a vytrvalo zaujatý al. oddaný; op. slabý): patril k silným vlastencom; tuhí, silní fajčiari sa nedožijú vysokého vekukniž.: zapálenýzanietený: zapálení, zanietení bojovníci za ľudské práva; zapojiť sa do náruživej, zanietenej diskusiefanatickýprepiaty (neznášanlivo al. nekriticky zaujatý): náruživý, fanatický odporca pokroku; fanatická, prepiata vieraexpr. posadnutý (neovládateľne silno zaujatý): náruživý, posadnutý poľovník

2. hlboko prežívajúci ľúbostné city; prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch; svedčiaci o ľúbostnej vášni • vášnivý: náruživý, vášnivý milenec; náruživý pohľadžiadostivýchtivý (spojený so silnou pohlavnou túžbou): upieral na dievča žiadostivé očiohnivýplamennýhorúci (obyč. o prejavoch náruživosti): ohnivý, plamenný pohľad; obsypal ju horúcimi, ohnivými bozkamirozohnenýrozpálenýrozvášnený (na istý, obyč. kratší čas): byť rozohnený, rozpálený, rozvášnený láskou

p. aj vášnivý 1


nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravýzmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnostinepohnutýstŕpnutýstuhnutýtuhýexpr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazenýpren.: kamennýskamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maskakniž.: ustrnutýstrnulýnedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmynepohyblivýimobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilnýchromýochromenýochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutápevnýstabilnýstatický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózustojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno riekyťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

p. aj stály


nepoddajný 1. ktorý vzdoruje mechanickému pôsobeniu; ťažko spracovateľný (op. poddajný, tvárny) • neohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, nepružné telotvrdýpevnýtuhý (o kove a iných tvrdých látkach; op. mäkký, vláčny): spracúvať tvrdý, tuhý materiál; nepoddajná, pevná obuv; tvrdá, tuhá tkanina

2. p. neoblomný, pevný 1, 3, tvrdý 1, 3 3. p. odolný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tuhý, 2. st. tuhší príd.

1. pevný, tvrdý; súdržný: tuhý, zamrznutý sneh (Fig.); t-é blato; t-é líca (Bedn.) tvrdé; t. papier; t. ako kremeň veľmi; fyz. t-é látky (napr. drevo, uhlie, sklo ap.); t-é teleso; tech. t-é palivá; t-é mastivo; chem. t. roztok, v t-om stave; t-é skupenstvo; pôdohosp. t-á pôda ťažká, ílovitá; kuch. t-é cesto neroztekajúce sa; t. sneh (z bielkov); text. t-é plátno ľanové al. konopné; let. t-á vzducholoď majúca pevnú kostru; pren. t-á radosť (Kost.) veľká, nesmierna; tuhšia pravda (Jégé) skutočnejšia, opravdivejšia

(niečo) ide, išlo (naozaj) do t-ého (o vyostrenej, vrcholne napätej situácii) situácia začína (začala) byť povážlivá, kritická, okolnosti sa priostrujú (priostrili); Do tuhého pňa si zažal (Jégé) pustil si sa do ťažkého problému, podujal si sa na ťažkú úlohu.

2. odolný, vytrvalý, silný, nezmarný: [Buček] bol chlap dosť tuhý, dosť odvážny. (Urb.) Vidno, že vyrástol medzi tuhými šuhajci. (Vlč.) Tieto morské obludy majú náramne tuhý život. (Hruš.)

3. expr. presvedčený, horlivý, oduševnený, silný: t. Slovák, t. vlastenec; t. fatalista (Podj.); t. patriotizmus (Škult);

4. vášnivý, náruživý, silný: t. fajčiar; Vedel, že mu budú tuhými konkurentmi. (Bod.)

5. majúci, dosahujúci veľkú intenzitu, veľké rozmery, veľký, silný: t. boj, zápas úporný, neúprosný, krutý; t-á bitka, t-á vojna; t-á zima; t. mráz ostrý; t. nápoj, t-á pálenka, slivovica, t-é víno; t-á polievka silne korenená; t-á čierna káva; t. tabak; t. zápach, t-á vôňa; t-á práca (robota) ťažká, namáhavá; l. spánok, t. sen tvrdý, hlboký; t-á farba sýta; t-á zeleň (Vaj.); t. krok (Kuk.) rýchly; t. hlas (Jaš.) silný; t-é slová (Urb.) ostré; t-é väzenie (Jes.) ťažké; t. stisk ruky mocný; t-é slnko (Ondr.) silno páliace slnečné lúče; t-é svetlo (Kuk.) oslepujúce; t-á študentská láska (Stod.); tuhšie myslenie (Gab.); Dnes bude tuhý deň (Taj.) rušný; pren. Ako môžeš takéto veci prirovnávať. To je trochu tuhé, Jožo. Nie? (Bedn.) prisilné, zveličené;

do tuha: obviazal ranu do tuha (Jégé);

tuhosť, -ti ž.

1. súdržnosť, jednoliatosť, pevnosť, tvrdosť: t. telesa, materiálu; t. tkaniny;

2. odolnosť, húževnatosť, neústupnosť: Never ty otcovskej tuhosti. (Vaj.)

3. veľká intenzita, veľkosť, sila, ostrosť: Tuhosť a veľkosť boja vzrastá. (Dobš.) Jej pomohla tuhosť zelín. (Kuk.)

tuhý príd
1. kt. odoláva mechanickým vplyvom, pevný: firmus: péwny, stály, tuhy (KS 1763); pewni, tuhi, twerdi (ML 1779); vincula archa ferrea: tuhe zelezne obruče (LD 18. st); (Nemci mesto) ozdobily y tuchim prievozem, k tomu utessenim y dost pewnim hradem (KCS 18. st);
x. pren nebo ge hrich smrtedlny materia tuha, bude horet a nezhori, gak ge wečnost dluha (GŠ 1758) odolná; gedna (žena) wzala malo wody do cesta, odkud chleb gegj byl tuhy, težky, ktery w žaludku ležel nestrowenj gako olowo (RPo 1790) z hustého, nevykysnutého cesta;
L. t-á zem pevná zem, pevnina, kontinent: Mórea zlúčená gest zo zemu tuhú skrze korintské medzímore; hlaďmež teraz na geografičních kartách, čili Waše Milosti zaogdete wísip, polwísip, tuhú zem; welikí kus papíru, kterí sa len toliko z gednú stranu dotíka wodi, nazweme tuhú zem, čili kontinent (DS 1795)
2. kt. sa časom nemení, pevný, trvalý, stály: (Juraj Fraňo) poloziwsse zawazek tuhi 24 fl, s ktereho polowicz na kostal (!), polowicz na radhaus (poručil) (MARTIN 1577); bez tuhého predsewzeťj se polepssytj darebna gest spowěd (RW 1702); wsseobecnj hňew a rozlobeňj gak rjchle se w tuhe a stale pratelstwj promenilo; aby gjch (hostí) dele (Telemach) zadržety mohl, o tuchssem zwazku zmissleti začal (PT 1796); oleg tessko se s wodu zmissa, ponewač geho masnost a stranek tuhe spogeni nědopusti (PR 18. st)
3. kt. má veľkú intenzitu, intenzívny, veľký, silný: (Ježiš Kristus) že by pro nás wssech y za wssechno lidské pokolenj tuhý buog, potykanj a pasowanj s hrjchem, se smrti, s diablem y branami pekelnymi podstaupil (Mod 1573); z mrazu tuha zima czastokrate se stawa (BV 1652); cžlowek ma se chranit w mokreg roly hnedky po tuhem desču sat (WL 1789); (kňaz Theophanes) potom dale opeť tuhjm hlasem kričel (PT 1796); (dobytku odstániš kašel) kdis kussek (!) reťkewe čerstweg tuheg s krmem zežere štipľavej; zbirani hrozna a tlačeni wina okolo splne učinene tuhe a obswlasstnegsse čini wino s výraznou chuťou (PR 18. st);
x. pren (kresťania) okusugú, gak bywá tuhá žiwota smrtedlného zyma, a preto žiwota nesmrtedlného leto žádagú (BlR 18. st) o životných starostiach;
L. chlapec, který bi pre udatnost úduw kowárem, mlinárem anobo giním tuhím robotníkem biťi móhel, k ihle nebo kragčírskeg, nebo blanárskeg zadan bíwa kt. potrebuje pri práci fyzickú silu; t. sen hlboký spánok: Elias mel tuhy sen, angel ho (zo sna) prebudil (KK 1709); lettergus: z snem hlubokym blázniwá nemoc, nemoc tuhého sna (KS 1763); (oslice) kdis požeru blakotinu zelinu, tuhim snem obtizene biwagj (PR 18. st)
4. prísny, ťažký: (Turci F. Ilešházyho) w tuhem wezeny wysse dwuch tydny drzely (TRENČÍN 1583); (Zuzana Balašová píše z väzenia bratovi) cyl som neslyhanem areste tuhem (s. l. 17. st) krutom; swatý muž Francjssek poznamená ho (jedného kanonika), ale s tymto tuhjm napomenutjm, aby swug žiwot polepssil (RW 1702); (rehoľníci) w dosti tuhé klássterské kázni trwagj (KO 1782); nebywag wssak w tychto wecách wélmy tuhy, any prudsségssy, ale mjrnost, strydmost zachowáwag pilno (BlR 18. st)
5. (o človeku, živote) kt. zachováva vžité mravné normy, poctivý, čestný: (svätý Benedik) welmy tuhý a swatý žjwot wedl (RW 1702); powažůg, že skrze ssyroku bránu a prostrannu cestu se wyrozumjwá lahodný, rozkossný, rozpustilý, zahalčiwý a hrjssný žiwot, skrze těsnu ale bránu a uzku cestu se znamená tuhý, mrawný a cnostný žiwot (MPS 1777); Duch S. na njch (ľudí) wstupil, hned gyny lidé zustali, byli smely, tuhy a pokorny srdcem (SJ 18. st)
F. držať na t-ej uzde mravne žiť: proto on (svätý Alojzius) wssecke zewnitrne smysle tak opatrne chranil, na tak tuhej uzdě wždycky držal (PiA 1782)
6. kt. nerád niečo dáva, lakomý, skúpy: tenax: skúpy, lepky, tuhy (KS 1763); tenax: tuhý, skúpy (AP 1769)
7. pohybujúci sa veľkou rýchlosťou, prudký, rýchly: skrze tuhe krutenj kamena nekedi muka welmj rozhorucena biwa (KRUPINA 1755); ssiff pak y hnedky se pohnúl a tak tuhym behem letyel, že za pol sstwrta dnya to plawnicztwy dokonané bylo (PeP 1770); (baran musí mať) nesmradlawé dýcháni, jistý a tuhý skok na owce (VOv 1779); -o, čes tuze, tuže prísl
1. k 1: perligo: powažugem, tuho wážem; rigide: twrdó, tuhó (KS 1763); (Imrich Farkaš vlasy) tuho zapletene nosi (PUKANEC 1788); (Panka) chlapi chytice, strangamy a žynkou geho wlastnimj tuze za ruky zwiazaly (LIPTOV 18. st)
2. k 2: rozkosse sweta tohoto, kterych tak tuže se luďe prjdržugi, take gsau, gak zamuteneg smradlaweg studničneg kasny pomyge (PP 1734); lidé ku ceremoniám priwyknuti byli tak tuže (PW 1752); tuto K. tuho spoguge učeni prawého obráteny s učenim viry (SS 18. st)
3. k 3: k trinactemu šturmovaní Turci se již brali, naší z predzamku vyšli, mnoho jích pobili, tuze se branili (HP 1566); (kráľ) ale darmo chodil dlúho, odpírala ona (Anička) tuho (RL 16. st); kdo tak tuze tluče na dwere? (FP 1744); kamenec (obilie) tuho wibil (VÝCHODNÁ 1767) veľmi zničil;
x. pren srdce gj (chorej osobe) pak tuze skače (HT 1760) prudko bije
4. k 4: weci, gakossto su rachetluw pustani, su bez teho čo nagtuchssi zakazane (NJ 1785-88)
5. k 5: poradek ten, který mestečko dné tohoto zawrelo, tuho a bez wsseckeg chyby držeti chcem (PONIKY 1793-98)
6. k 7: prazna lod, abi tuhssye pluwala, hrubjm pieskom se nasjpa (KoB 1666); gestli by wodno koleso welmj tuho isslo, takže by na odrasskj sbitečnu wodu neodraziu, s tim pak gazdowj wela mukj sa wiprassilo (CA 1755); ked ma howado obmaksseni a tuho žene ze seba, dawa sa gim napog hustegssy (SOCOVCE 1792); -osť ž
1. pevnosť: rigiditas: twrdost, tuhost (KS 1763)
2. sila, moc: u ngektorich obiwateluw a winaruw musst se celkom wiwara, takowe ale sladkost wetssj dostaně, tuhost ale a silu utraca
3. intenzita: (reďkovke) tuhost geg odbereš, kdis geg zem par razj slanu wodu pokropiš štipľavosť (PR 18. st)


tuze p. tuhý


tuže p. tuhý

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko TUHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 83×, celkový počet lokalít: 19, v lokalitách:
ČAJKOV, okr. LEVICE – 33×;
LEVICE, okr. LEVICE – 11×;
KUNERAD, okr. ŽILINA – 8×;
HRONSKÉ KOSIHY, okr. LEVICE – 5×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
RYBNÍK, okr. LEVICE – 3×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
BOJNICE, okr. PRIEVIDZA – 2×;
GONDOVO (obec NOVÁ DEDINA), okr. LEVICE – 2×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
PODBREZINY (obec LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ), okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
DOMANIŽA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 1×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 1×;
KUKUČÍNOV, okr. LEVICE – 1×;
SENEC, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 1×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
LIPNÍK (obec TLMAČE), okr. LEVICE – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a filtre tuhých častíc et filtres à particules
a iné tuhé palivá et autres combustibles solides
alebo tuhé odpady obsahujúce ou déchets solides contenant
a podobné tuhé palivá et combustibles solides similaires
kvapalné a tuhé albumíny albumines liquides et solides
tekuté alebo tuhé palivá combustibles liquides ou solides
tuhé a kvapalné látky substances solides et liquides
tuhé alebo kvapalné palivá combustibles solides ou liquides
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu