trtko -ka pl. N -kovia m.
trtko m expr kto púšťa vetry, bzdúch; pren hlupák: čuo už mali za pjsara asnad gjch trtko z prjekopi pjsal; to bol powelmy sprosti pisar, čuo tje comissie pisal, to nagskoreg trtko z prjekopi pjsal (BYTČA 1779)