trpný príd. nečinný, pasívny, op. činný: t-é očakávanie udalostí; gram.: t. rod kt. vyj. trpné deje; t. dej ktorého činiteľ nie je podmetom vety;
trpne prísl.: t. sa prizerať;
trpnosť -i ž.
trpne prísl.
trpný príd.
1. nevyvíjajúci činnosť, nečinný, neaktívny, pasívny (op. činný): On zdal sa byť úplne trpným v celej tej histórii. (Kuk.); t-é očakávanie udalostí (Piš.); gram. t. rod vyjadrujúci také slovesné deje, ktorých činiteľ al. nositeľ nie je podmetom vety; pasívum; t-é príčastie jeden z jednoduchých neurčitých slovesných tvarov; t. tvar tvar trpného rodu;
2. zried. zmeravený, stŕpnutý: Trpné telo sa zmraští, nabije napätím. (Karv.);
trpne prísl. k 1;
trpnosť, -ti ž. pasívnosť, pasivita