Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

trpký príd.

1. kt. má zvieravú, ostrú chuť ako trnky: t. odvar, liek

2. vyjadrujúci roztrpčenie, zatrpknutosť; smutný, bolestný: t-á výčitka, t. úsmev; t. osud, t-á skúsenosť, skutočnosť;

trpko prísl.: t. chutiť; t. sa usmievať, t. mu to padlo;

trpkosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
trpký; trpko prísl.; trpkosť ‑i ‑í ž.

trpký -ká -ké 2. st. -kejší príd.

bolestný 1. prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú, zried. i telesnú bolesť; svedčiaci o bolesti • bolestivý: bolestné, bolestivé lúčenie, precitnutie; bolestný, bolestivý zákrok, pôrod (op. bezbolestný) • boľavý: boľavá clivota, boľavá ranakniž. bôľnytrpkýhorkýsmutný (naplnený trpkosťou, smútkom): bôľny pohľad; trpké, horké sklamanie; smutný úsmevkniž.: strastiplnýstrastnýzried. bolestiplný: strastiplné, strastné obdobie; bolestiplné vzdychyžalostnýkniž.: žalostivýžiaľny (plný bolesti, žiaľu): žalostné, žalostivé, žiaľne nariekaniekniž.: srdcervúcisrdcelomný: srdcervúci, srdcelomný výjav, príbeh, plačexpr., často pejor.: bolestínskytrpiteľský: pozerať s bolestínskym, trpiteľským výrazom v tvárizraňujúcikniž. jatrivý: zraňujúci pohľad na choré dieťa, jatrivá spomienka na nešťastné detstvokniž. sebatrýznivý: sebatrýznivý smútokpoet. golgotský: golgotský kríž (Hviezdoslav)sedembolestný (i poet., ktorý veľa trpel): Sedembolestná Matka Božia, sedembolestná zem (Kostra)expr. prebolestný: prebolestná matkapren.: tŕnitýtŕnistý: tŕnitá, tŕnistá životná cesta

2. p. nepríjemný


kyslý 1. majúci štipľavú, ostrú, zvyčajne aj zvieravú chuť ako napr. ocot (op. sladký): kyslý citróntrpkokyslýtrpký (o víne a o ovocí): trpkokyslé víno, trpké višnenezrelýnedozretý (ktorý ešte nemá sladkosť zrelého plodu; o ovocí): jedla drobné, kyslé, nezrelé, nedozreté jabĺčkaskysnutýskýšenýsadnutý (o mlieku) • kvasenýsudový (upravený, konzervovaný kvasením; o niektorých druhoch zeleniny): kvasené uhorky; kyslá, sudová kapustakyslastýkyslavýkyselkavýnakyslastýnakyslý (trocha kyslý): kyslasté, kyslavé, kyselkavé, nakyslasté ovocné cukríkytrpkastý (trocha trpký)

2. p. nevľúdny 1


neradostný ktorý je bez radosti, šťastia; ktorý nevyvoláva pocit radosti (op. radostný) • neutešený: prežil neradostné, neutešené detstvo; neutešená spoločenská situáciasmutnýbezútešnýskľučujúci (naplnený smútkom; vyvolávajúci pocit depresie; op. veselý): viedol smutný, bezútešný život; dostal smutnú, skľučujúcu správu; bezútešný, skľučujúci výhľadnešťastnýtrpký (naplnený nešťastím; vyvolávajúci pocit beznádeje; op. šťastný): nešťastný, trpký životný údel; bol na neho nešťastný pohľadpochmúrnypošmúrnyťaživýtiesnivý (vyvolávajúci pocit duševnej ťažoby; svedčiaci o tomto pocite): pochmúrny, pošmúrny kraj; pochmúrna, pošmúrna nálada; prenasledovali ho tiesnivé, ťaživé myšlienkynedobrýzlý (op. dobrý): neradostná, nedobrá chvíľa; vládli tu neradostné, zlé pomery


smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselýbezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbehťažkomyseľnýkniž.: trudnomyseľnýtrudnýzried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človekskľúčenýsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutýstiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnenáskormútenýzarmútenýzronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvárustaranýustarostenýutrápenýužialenýužalostenýnešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastnéhorozžialenýrozžalostenýrozsmutnenýzried. bolestiplnýexpr.: rozboľavenýrozbolenýrozbolestenýrozbolestnený: rozboľavené srdcevážny: čakala vážna, bez úsmevunár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokomzarmucujúcineradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správupochmúrnypošmúrnybezútešnýkniž.: ponurýponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajineneutešený: neutešené pomeryzádumčivýclivýkniž. tklivýmelancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická náladasentimentálnysladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básničkabaladický (smutný ako v balade): baladický príbehzúfalýzlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlastrpkýbolestnýpren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmevpren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté očikniž. žiaľnybôľnyžalostnýkniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčkaelegickýtrúchlivýkniž. trúchly: trúchlivé spomienkysvetobôľnychmúrnypesimistickýkrušnýčiernyexpr.: temnýtmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dnitragickýdramatický: tragický, dramatický koniecexpr. presmutný (veľmi smutný)


ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vreciaexpr.: stokilovýstocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlapťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny nákladmohutnýmasívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skalypriťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovyzried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná bránamohutný: mohutný starožitný nábytoknevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavýneľahkýobťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cestyúpornýhúževnatý: úporný, húževnatý bojnáročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienkyzložitýkomplikovanýneriešiteľnýnezvládnuteľnýnesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príkladpren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný textúmornýúnavnývyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanietvrdýexpr. chlapský: tvrdá, chlapská prácaotrockýexpr.: lopotnýkrvopotnýkonskýexpr. zried. potnýzried. potutvárnyexpr. zried. mozoľnatýpren. expr.: galejníckygalejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka prácakrutýneľudskýpren. expr.: psípsovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osudkniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robotakniž. trudnýzried. trudnatýhorkýtrpkýpren.: tŕnistýtŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púťkrušný (ťažký a smutný): prišli krušné časypriťažký (priveľmi ťažký)

4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovenývydýchanýnedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký


trpký 1. ktorý je ostrý, nepríjemný, zvieravý (o chuti); ktorý sa vyznačuje nepríjemnou zvieravou chuťou • príkry: trpká, príkra chuť liekovhorký: horké kvapkykyslý (obyč. o nezrelom ovocí): trpké, kyslé jabĺčkatrpkastý (trocha trpký)

2. p. bolestný 1, ťažký 3, smutný


zatrpknutý naplnený pocitom krivdy, nespravodlivosti (obyč. trvalo); svedčiaci o tom: zatrpknutý človeksmutnýbolestnýtrpkýhorký: má smutný, bolestný výraz tváre; horký, trpký úsmevroztrpčený (dočasne zatrpknutý): roztrpčená ženakniž.: trudnýzatrpklýkniž. zastar. zatrudnený: trudný pohľad; zatrpklý básnikexpr. zrazený (Kalinčiak)zried.: trudnatýstrpčený (Timrava)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

trpký, 2. st. trpkejší príd.

1. majúci príkru, nepríjemnú chuť ako nezrelé ovocie: t-á chuť, príchuť; t-é ovocie, t-é víno; pren. Agonizujúci kapitalizmus prinášal trpké ovocie (Urb.) nepríjemné následky.

t-á pilulka niečo nepríjemné; jesť t. chlebíček ťažko sa živiť;

2. vyjadrujúci roztrpčenosť, zatrpknutý, bolestný, žalostný, žiaľny, horký; ťažký, smutný, neradostný; nepríjemný, nemilý: t-é slová, t-é reči, t-á výčitka; t-á otázka; t. úsmev, t. smiech; t. vzdych; t-é slzy; t. žiaľ, t-á bolesť; t. život, t. osud, t. údel, t-é zážitky, t-é chvíle; Cesta Janka Kráľa bola trpká a tŕnistá. (Karv.); t-á skúsenosť, t-é spomienky; t-é sklamanie, t-é ponaučenie, t. nevďak; t-á skutočnosť, t-á pravda;

trpko prísl.

1. (o chuti) nepríjemne, príkro (ako nezrelé ovocie): t. chutiť;

2. roztrpčene, zatrpknuto, bolestne, žiaľne, horko: t. sa smiať; t. povedať, spýtať sa; t. pozrieť; t. vyčítať; t. sklamaný, t. padne niekomu niečo; je mu t.; t. bolieť;

trpkosť, -ti ž.

1. trpká chuť;

2. bolestný, neradostný, horký duševný zážitok, bôľ, roztrpčenosť, zatrpknutosť

trpký [tr-, ter-] príd
1. majúci príkru, nepríjemnú chuť: mnohi ma w ustech med, na srdcy trpky ged (BV 1652); cukr sladkj gest, planeho winyčya owotce trpke (KoB 1666); mak černy zotreny daty u wine trpkem tem, gežto často na stolycy chwatagj (HL 17. st); poma austera: trpké gablka (KS 1763); koren czerny jest zly, jest z maku slatky, malo terpky (RO 18. st);
x. pren náb neprawostami swogimi trpkeho mne učynil, ktery sem sladki bil (GK 1779) roztrpčeného
2. žalostný, nepríjemný: (Kristus) po swem trpkem umučenj z mrtwych wstal (Mod 1573); mužy, milugte ženy wasse a nebywagte k nym vkrutny a trpczy (BAg 1585); oznamil mne nowinu, kteražto trpka bila a gest (OVČIARSKO 1688); prwni rodičowe nassy pro okuseny gedneho jablka trpku smrti trestany gsau (SK 1697); slowá, nad které žádné trpkégssé, žádné ňemúžú biť ukrutňegssé (BR 1785); (Kristus) chlipnost nemohel ginač prewissit krome mnohimi a trpkimi bolestamy (SJ 18. st)
F. t. pohár vypiť upadnúť do nešťastia: pro ten geden nesstastny ohrizek meli Adam a Ewa welmi trpky pohar w pekle wypiti (SP 1696); t-ejší nad smrť horší ako smrť: tento staw nad smrt trpkegssy mne se widel bit (PT 1778); subst t-é s niečo nepríjemné, trpkosť, nepríjemnosť: učedlnjcy geho se pridrželj, mnoho trpkeho okausylj (SP 1696); -o, čes -ce prísl k 1: amare: hórssko, trpko; austere: ostro, trpko (KS 1763); acerbe: trpce, trpko (PD 18. st); -osť ž
1. nepríjemná trpká chuť: oskorusse, owotce lesny okruhle, požlutle, zemnost w nem panuge a odtud ma swu trpkost (HL 17. st); nepoznawa ten člowek sladkosti, ktery nikdy nekosstowal odporne trpkosti (GŠ 1758); techdy (víno) stratj swogu kiselost a trpkost (VK 1764); (voda) ktera aczkoli bila, ale pro horkost, trpkost lid nemohol pitj (Káz 18. st)
F. nič ňeňi tak sladke, žeby ňemalo trpkosti (GV 1755) v živote sú príjemné i nepríjemné veci
2. nepríjemná situácia, zážitok: nemame se komu utiect w tegto nasseg terpkosty, ktera na nas dolehla (ŠARIŠ 1691); trpkost wihnanstwj okusyl kral Dawid (COB 17. st); telo naposledi podmaňene y smrti trpkostam (GŠ 1758); weťssím wždicki žálem, weťssú trpkosťú gest súžený (BR 1785)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale nie trpká, lahodná mais pas astringent, délicieux
ale trochu trpký žiaľ mais un peu amer
kyslá, ale nie trpká aigre mais pas astringent
sa s trpkým úsmevom avec un sourire amer

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu