trpiteľ -a mn. -ia m. kto znáša utrpenie;
trpiteľka -y -liek ž.;
trpiteľský príd.: t. výraz (tváre);
trpiteľsky prísl.: tváriť sa t.;
trpiteľstvo -a s.
trpiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
mučeník človek umučený za nejakú myšlienku (a preto uctievaný) • martýr: mnohí svätí boli mučeníci, martýri • trpiteľ (kto veľmi trpí za istú ideu al. pre chorobu): mučeníci, trpitelia v koncentrákoch
trpiteľ p. mučeník
trpiteľ, -a, mn. č. -lia m.
1. človek znášajúci fyzické al. duševné utrpenie, bolesť, chorobu, trápenie ap., trpiaci človek;
2. mučeník, martýr: t. za pravdu, za slobodu, za národnú vec;
trpiteľka, -y, -liek ž.;
trpiteľský príd. prezrádzajúci utrpenie, bolesť, chorobu, trápenie ap.: t-á tvár, t. výraz (tváre);
trpiteľsky prísl.;
trpiteľstvo, -a str. kniž. stav trpiteľa, utrpenie
trpiteľ m kto trpí, znáša utrpenie, martýr: trpiteli pohanenj pro gmeno geho blahoslawenj gste (SP 1696)