Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

trpieť -í -ia nedok.

1. znášať teles. al. duš. utrpenie: t. bolesť, krivdu, nevinne t.; t. hladom mať nedostatok (potravín)

2. (o veciach) byť poškodzovaný, namáhaný: rastliny t-ia suchom, stroj t-í preťažením

3. byť postihnutý, byť chorý, chorieť, chorľavieť: t. na priedušky, na žalúdok; t. nespavosťou;

pren. t. komplexom menejcennosti mať pocit menejcennosti

4. zhovievavo znášať, dovoľovať: t. niekoho v dome, (ne)t. lajdáctvo

5. potrpieť si: t. na poriadok, na čistotu; hovor. t. na niekoho mať v obľube niekoho;

opak. trpievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
trpieť ‑í ‑ia ‑el nedok.

trpieť trpí trpia (ne)trp! trpel trpiac trpiaci trpenie nedok.

-eť/222956 3.65: verbá inf. nedok. 135456 vidi/38897 vedi/28391 musi/20604 mysli/11520 chci/8577 sedi/6354 rozumi/3072 trpi/2369 hľadi/1722 závisi/1702 zni/1173 nenávidi/1024 boli/947 (122/9104)

-ieť/211647 3.65: verbá inf. nedok. 135456 vidieť/38897 vedieť/28391 musieť/20604 myslieť/11520 chcieť/8577 sedieť/6354 rozumieť/3072 trpieť/2369 hľadieť/1722 závisieť/1702 znieť/1173 nenávidieť/1024 bolieť/947 (122/9104)

chorľavieť mať často narušený zdravotný stav • chorieťzried. pochorievať: chorľavel, chorel, pochorieval celý rokbyť chorý (stále): je chorý na prieduškybyť postihnutýtrpieť: je postihnutý, trpí na žalúdokzried. boľavieť (Rázus): mrzutiem a boľaviempolihovaťpolihúvať (chvíľami ležať pri chorobe): polihuje od jariexpr. zried. dengľavieťexpr.: postenávaťpostonávaťpostenkávaťpostonkávať

p. aj chradnúť


mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť satrpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskousúžiť sasužovať samoriť sa: súžil sa vo väzenítýrať satrýzniť sazožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspechexpr.: katovať sazhrýzať saužierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkamihovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou


obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľubemať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosťmať záľubumať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbehovor.: ľúbiťmilovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, morepren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlohovor. holdovaťkniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniutrpieťpotrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotuvyhľadávať: vyhľadáva samotu


tolerovať byť tolerantný, zhovievavý, trpezlivý voči niekomu, niečomu • trpieť: tolerovali nám všetky omyly; v dome ho trpeli, lebo bol z rodinyprepačovaťhovor. pardonovať (odpúšťať nevhodné konanie): nečestnosť nemožno prepačovať, pardonovaťznášať: nebudem znášať vaše lajdáctvopripúšťaťdovoľovať (dávať súhlas na nejaké, obyč. nevhodné konanie): nepripúšťať odpor; dovoľovali mu jeho neskoré príchody


trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sasužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičovrobiť si starosti: robí si starosti so synomznepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinuzožierať saexpr.: zhrýzať sahrýzť sazjedať saužierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevomumárať samrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrtihovor.: mordovať sakrenkovať saturbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkostikniž.: trudiť sazžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou synatrýzniť samučiť satýrať sakatovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťouničiť sanivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číšnár. expr. žuhriť sa (Hronský)zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)

2. p. namáhať sa


trpieť 1. prežívať, znášať telesné al. duševné utrpenie • kniž. úpieť: nevinne trpia vo väzení; úpieť pod jarmom nadvlády; trpí od bolesti; trpieť duševnými mukamitrápiť sa (duševne): trápil sa pre synovu chorobu; dlho sa preňho netrápilachorľavieťchorieť (trpieť chorobou): chorľavie, chorie na pľúcakniž. strádať (trpieť nedostatok, núdzu): ľud strádalpykať (trpieť pri znášaní trestu za niečo): pyká za svoje chyby

2. mať priveľa niečoho škodlivého, neželateľného • maťbyť postihnutý: rastliny trpia suchom; trpí nespavosťou, má vysoký tlak; je postihnutý velikášstvom, má komplexy

3. p. obľubovať 4. p. tolerovať


živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediťexpr.: bedačiťbedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahyhovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovaliexpr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvinár. hriebať (Kálal)trpieť núdzuexpr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo bieduhovor. expr.: troškáriťtrochárčiťtrocháriť: troškária, trochária na malom majetkuexpr.: žobráčiťbrdárčiťkniž. strádať: celý život strádaliexpr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská)fraz.: žiť zo dňa na deňžiť z ruky do ústžiť ako ryba na suchu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

trpieť, -i, -ia, trpiaci nedok.

1. (čo, bezpredm., zried. i čím) pociťovať, prežívať, znášať fyzické al. duševné utrpenie, bolesť, trápenie al. niečo nepríjemné (napr. hlad, zimu, núdzu, námahu ap.): t. príkorie, núdzu, nedostatok, biedu, bolesť, krivdu, muky, bôľ ap. (bez reptania); nevinne trpiaci človek; fyzicky veľmi t.; Veď odhodlal sa trpieť aj za Radimov pokoj. (Hor.); plemeno trpiace pod krutosťou tureckého panstva (Al.); t. výčitkami svedomia;

2. (čím, na čo) byť chorý, byť postihnutý nejakou chorobou, neduhom, chorľavieť: t. nespavosťou, epilepsiou; t. nejakým neduhom; t. na záduch, na žalúdok, na zuby; trpím na mechúr (Fel);

pren. mať nejakú nepriaznivú, zlú, škodlivú vlastnosť: t. velikášstvom, t. komplexom menejcennosti; Slováci nikdy netrpeli na čistotu pojmov (A. Mat.) nedali si záležať. Trpíte všetci romantizmom (Stod.) ste pod vplyvom romantizmu. Na ničotnosť trpeli obidvaja. (Tat.)

3. (čím i bezpredm.) byť poškodzovaný niečím, znášať ujmu, nedostatok: rastliny trpia suchom, t. nedostatkom vody; Čo ma po nich, nech si stavajú. Ale pece trpia. (Hor.)

4. expr. (čo, koho) byť zhovievavý, trpezlivý voči niekomu al. niečomu, dovoľovať, znášať: t. niekoho v dome; t. lajdáctvo; Ja som tu len takým z milosti trpeným niktošom. (Al.) Okresný úrad všetko trpí, na všetko prikyvuje. (Smrč.);

opak. trpievať, -a, -ajú;

dok. k 1 pretrpieť, vytrpieť, k 4 strpieť

trpieť [trp-, terp-, crp-, cerp-, cierp-] ndk
1. čo znášať fyzické al. duševné utrpenie, bolesť: bude-li zena popadena za hlawnu winu, musy prawo trpiety (ŽK 1473); Ia take sam w prsech bolestj trpym (STRÁŽNICA 1529); Kristus krw swu swatu wilel za nas hriessnych, na kryzy swatem kdy trpel (PARÍŽOVCE 1564); niech prawo budze s nieho, czokolwyek zasluzy, niechay czerpy jako taky neczemny loter (POĽANOVCE 1584); hlad trpeti budu gako psy (GŠ 1758); darmo Kristus za nich crpel, za nich umaral (SJ 1770); velkú chibu trpá Slováci pre chibu vlastních kníh, kďiž totižto aňi svého rodu ňeznajú (BR 1785); do mogeg smerti budem na mogu hlawu a bolest terpet (LUČIVNÁ 1793)
L. kríž t. znášať utrpenie: moga manzelka se mnu mog kriz trpy (KRUPINA 1651); dobré i zlé t. znášať životné osudy: riad wsseligaky prj dome aby mladcy zat užiwal, ponewač ten y dobruo y zluo s ny trpel (KRUPINA 1691)
2. čo, od čoho byť postihnutý nej. chorobou, neduhom: dyewky každy mesjc gedenkrat žensky mesic (:mesičny odtok krwy:) trpia (KoB 1666); febrio: zymnicu, hodónku snassam, trpjm; chirager: trpjcy suché lámani w rukách (KS 1763); kdis wol na pluca trpj, wezmi koren lgeskowj a gemu do ussj wloš (PR 18. st); žena, ktera krwotok trpela, z werného dotknúťá okragka odewi Krystoweg zdrawj obsáhla (BlR 18. st)
L. hladovú hodonku t. hladovať: svúj on prv žalúdek musil léčiťim který hladovú hodonku trpil (BR 1785)
3. čo znášať ujmu, škodu, nedostatok v niečom: tu sskodu ma trpieti ten, czy gest ten dobytek (ŽK 1473); wihnanecz na mjste uloženem wihnanstwj trpj (KoB 1666); juž nas jest barzo malo, co ješce biedu cierpime (ZBOROV 1690 LP); temer všeci každy rok veliky nedostatek obilia trpime (PEKELNÍK 1775 LP)
4. koho, čo byť zhovievavý voči niekomu, niečomu, znášať niekoho, niečo: pane Petrassu, nechczeme giz dale trpety, proday dom anebo odbyway (ŽK 1454); tu opet farar na nych, kde su sobasseny, počal domluwat, any gich nechcel trpeti (BRÁDNO 1595); dobra wdowa, magicze ginu starost a žalost, nechtela to trpet y dala mu prez hubu, aby mlčžal (BRATISLAVA 1681); Buch moge zle ucinkj nebude trpetj (KRUPINA 1746); prodani gest geden, ktereho druzi burone mezi sebu trpet nemohli, za 7 fl (DUBNICA n. V. 1731); katolycy syce, ale trpá lutheranuw, grekuw, židuw, socynjanuw, áno y kalwynuw (KrP 1760); (kone) namass saftom tekwicowim, lebo takowi saft muchi netrpga (PR 18. st); -ievať [-ív-] frekv k 1: nekdo wetšú, menšú nekdo škodu trpíwá (BN 1790); kdo mnoho zlosťi čiňí, ten nemnoho zlosťi trpíwá (BE 1794); k 3: dwognásobné potrebi trpíwá každý člowek (BN 1790)

Zvukové nahrávky niektorých slov

by trpel ešte viac aurait encore plus souffert
ktorí trpeli a zahynuli qui ont souffert et péri
naša úbohá priateľka trpí souffre notre pauvre amie
nebol schopný trpieť sám incapable de souffrir seul
som trpela za dvoch j'ai souffert pour deux
trpel, akoby mu niekto souffrait comme si on lui
úzkosť, nebol schopný trpieť angoisse, incapable de souffrir
zabrániť, aby sme trpeli nous empêcher de souffrir
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu