troska1, -y, obyč. v mn. č. trosky, -siek ž. zvyšky, ostatky nejakého zničeného diela (najmä stavby), rumy, ruiny, zrúcaniny; kusy niečoho rozbitého: t-y hradu, domu, mesta ap.; t-y lietadla, auta, mosta ap.; obrátiť niečo na t-y rozbiť; Výšina Monte Cava je plná priepadlísk, jám a trosiek balvanov. (Hruš.); pren. na t-ách rímskej ríše, Rakúskouhorskej monarchie ap. po zaniknutí týchto štátov; pren.: t-y šťastia, nádeji, života ap. o zanikajúcom, tratiacom sa šťastí, živote, o zanikajúcich, tratiacich sa nádejach; t-y plánov (Hor.) neúspech; t-y légií (Karv.) ostatky vojska po bitke; Ostala len troska človeka (Min.) o človeku, ktorý telesne al. duševne upadol, ktorý stroskotal.
trochy, trošky m pomn zvyšky, zostatky po nej. spracovaní: vezmi troškův z dreva brestového, najdeš ju mezi popelem (SA 17. st) popola; rakya, to gest z wjnových trochů neb terkelu pálenka (StN 1786) z hroznových výliskov
trošky p. trochy