trojstranný príd.
1. kt. má 3 strany: t. pilník
2. kt. je, platí medzi 3 stranami al. sa uskutočňuje z 3 strán: t-é rokovanie, t-á zmluva; t. zásah
trojstranný -ná -né príd.
trojstranný ktorý sa vzťahuje na tri strany, ktorý je záväzný pre tri strany • kniž. tripartitný: trojstranné, tripartitné rozhovory; tripartitná zmluva
1. majúci tri strany: geom. t. ihlan, hranol;
2. vzťahujúci sa na tri strany, záväzný pre tri strany: t-á zmluva, t-á dohoda
trojstranný príd majúci tri strany, tvorený troma stranami: trilaterus: trogstránny (KS 1763)