troje [-e, -o], tré čísl skup vyj. počet tri: z druhey strany diedina zawodska ma hraditi troge hony az do potoka (ŽK 1479); korale cžervene troge okolo hrdla a na rukach ve dvoge (s. l. 1637); od okowani trogich wahow nowych prednych fl 1, den 50 (SOBLAHOV 1651); z mu prwnegssy manzelku tre ditek zywich mam (SKALICA 1710); od nas poradne gest se odebral ze swu manželku a zo trogma dytkamy (N. MALATÍN 1771); tu se wssecy trogo hodili do hintowa, ssli do tegže predgmenowaneg osady (NHi 1791); na t. prísl výraz
1. na tri časti: z drobnym riadem domowjm magj se rowno na troge rozdelit (P. ĽUPČA 1585); wydel sem, že Wah na troge waly pretrhel (TRENČÍN 1613); tretia (roľa) na Hainiczi w kadlube delila se na troio (S. ŠTVRTOK 1633); aby sy y tye kopanice na troge rozdelily a užiwaly (OČOVÁ 1742)
2. trikrát, trojnásobne: wye, že se zeme za putou na troge orawaly (LIPTOV 1649); trifariam: trogako, na troge, trognásobňe (KS 1763)