Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

triumf -u m. veľký úspech, víťazstvo: t. humanistických myšlienok; sláviť t. v športovom zápolení;

triumfálny príd.: t-a cesta; t. pocit;

triumfálne prísl.;

triumfálnosť -i ž.

triumfálne 2. st. -nejšie prísl.

triumf -u m. ‹l›

1. veľké a slávne víťazstvo, veľký úspech

2. hist. (v starovekom Ríme) slávnostný vjazd víťazného vojvodcu do Ríma; sprievod k božstvu na jeho počesť;

triumfálny príd. víťazoslávny: t-a cesta; archit. t. oblúk pôvodne staroveký pamätník na oslavu víťazstva v podobe steny s priechodom, neskôr v podobe brány s nepárnym počtom priechodov, bohato architektonicky členených a zdobených reliéfmi, víťazný oblúk; (v interiéri kostola) oblúk oddeľujúci (hlavnú) loď od presbytéria;

triumfálne prísl.;

triumfálnosť -ti ž.

triumfálny príd. dosvedčujúci, vyjadrujúci triumf, víťazný, víťazoslávny: t-a cesta, t. pochod, pren. i napredovanie, pokrokový vývin niečoho; t. príchod, vjazd, t-e prijatie; t-a brána, t. oblúk slávobrána; t. úspech; pren. t. smiech; t. svit očú (Tim.);

triumfálne prísl.: t. pochodovať, t. sa vracať; t. povedal. niečo