triezvy príd.
1. neomámený alkoholom, op. opitý: konať v t-om stave
2. rozumný (význ. 1, 2), rozvážny, vecný: t. náhľad, úsudok, po t-ej úvahe
3. obyčajný, jednoduchý; holý, číry: t-e zariadenie izby; t-a skutočnosť;
triezvo prísl.: t. rozmýšľať;
triezvosť -i ž.
triezvo 2. st. -vejšie prísl.
1. ktorý je pri rozume, pri zmysloch, neomámený alkoholom, nie opitý: V Spiši ho vyhodili opitého triezvi ľudia z krčmy. (Vans.); v t-om stave; t-a hlava; t. rozum; t-a myseľ (Zúb.);
2. povahove mierny, rozvážny, rozumný, obozretný; vecný: Justh, človek triezvy a umný (Škult.); Starý Pilát bol iste triezvy skeptik. (Rys.); t. hlas; t. pohľad;
3. uvážený, premyslený, rozmyslený: t-e myšlienky, t. úsudok, t-e uváženie, t-a reč; t-a vypočítavosť (Letz); chladná rozvaha, t. výpočet (Hor.);
4. prostý, jednoduchý, obyčajný; číry, holý: t-a skutočnosť; Taký, možno povedať triezvy, ba až skromný je celý vnútrajšok domu. (Heč.);
za triezva nie v opilosti, pri triezvom rozume;
na triezve nár. v spojení byť na t. byť triezvy: Odvetí on rezko, aby videla po hlase, že je na triezve. (Tim.);
triezvo prísl. rozumne, rozvážne, premyslene; vecne: t. hovoriť, uvažovať, rozmýšľať, t. posúdiť niečo, t. vidieť niečo, t. hľadieť na niečo;
triezvosť, -ti ž.
1. vlastnosť toho, kto je triezvy, nie opitý;
2. rozvážnosť, rozumnosť; uváženosť, rozmyslenosť;
3. jednoduchosť, prostota