trieda -y tried ž.
1. skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi, kategória: rozčleniť veci, javy do tried, t. rastlín, živočíchov, vozidlá v t-e do 500 cm3; gram. slovesná t.
2. skupina ľudí utvárajúca istú vrstvu spoločnosti na zákl. svojej ekon. situácie; podľa marxistického chápania spoloč. vrstva majúca rovnaký vzťah k výr. prostriedkom: robotnícka t., vládnuca t.; nemajetné t-y, t. vzdelancov
3. postupný ročník s rovnakým vyučovacím programom; skupina žiakov tohto ročníka: žiak 5. t-y; celá t. je na výlete
4. škol. miestnosť pre takúto skupinu žiakov: učiteľ vchádza do t-y
5. poradie podľa kvality, dôležitosti, charakteru práce, služieb ap.: akostná t., platová t., prvá výkonnostná t., vozeň, hotel 2. t-y
6. úroveň dosiahnutá cvikom: svetová t., o t-u lepší;
triedny
I. príd. k 1 – 3: t-a príslušnosť; t-a kniha;
triedne prísl. k 2: posudzovať veci t.;
triednosť -i ž. k 2
II. triedny m. triedny učiteľ, profesor;
triedna ž.
triedne prísl.
triedne p. triedny
triedny príd.
1. týkajúci sa spoločenských tried: t. boj medzi vykorisťovateľmi a vykorisťovanými; t-a spoločnosť spoločnosť v určitom historickom období spoločenského vývinu s antagonistickými triedami; t. nepriateľ nepriateľ robotníckej triedy; t. protiklad; t-e protirečenie, t. antagonizmus; t-e rozpory, rozdiely, t-e záujmy; t-a nenávisť; t-a príslušnosť, t. pôvod; t-a podstata, t. ráz; t-e hľadisko, t. pohľad;
2. majúci vzťah ku školskej triede: t. učiteľ, t. profesor, spodst. triedny, -eho m., triedna, -ej ž. poverený (-á) viesť určitú triedu v školskom roku; t-a kniha;
3. majúci určité poradie, stupeň, význam, hodnotu: t-a akosť; t-a lotéria hra na výhru v niekoľkých sériách a triedach;
triedne prísl. z hľadiska spoločenských tried: dívať sa na vec t.; vidieť veci t.; t. diferencovaná spoločnosť; t. uvedomelý vedomý si svojej príslušnosti k pokrokovej triede;
triednosť, -ti ž. triedne chápanie niečoho, triedne hľadisko, triedne stanovisko