trieda -y tried ž.
1. skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi, kategória: rozčleniť veci, javy do tried, t. rastlín, živočíchov, vozidlá v t-e do 500 cm3; gram. slovesná t.
2. skupina ľudí utvárajúca istú vrstvu spoločnosti na zákl. svojej ekon. situácie; podľa marxistického chápania spoloč. vrstva majúca rovnaký vzťah k výr. prostriedkom: robotnícka t., vládnuca t.; nemajetné t-y, t. vzdelancov
3. postupný ročník s rovnakým vyučovacím programom; skupina žiakov tohto ročníka: žiak 5. t-y; celá t. je na výlete
4. škol. miestnosť pre takúto skupinu žiakov: učiteľ vchádza do t-y
5. poradie podľa kvality, dôležitosti, charakteru práce, služieb ap.: akostná t., platová t., prvá výkonnostná t., vozeň, hotel 2. t-y
6. úroveň dosiahnutá cvikom: svetová t., o t-u lepší;
triedny
I. príd. k 1 – 3: t-a príslušnosť; t-a kniha;
triedne prísl. k 2: posudzovať veci t.;
triednosť -i ž. k 2
II. triedny m. triedny učiteľ, profesor;
triedna ž.
trieda -dy tried ž.
druh1 1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: viaceré druhy pšenice • sorta: tri sorty vína • odroda (súhrn pestovaných rastlinných jednotlivcov): ušľachtilé odrody zemiakov • rasa (súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od druhu): rasa psov • plemeno (skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými vlastnosťami): čistokrvné plemeno • hovor. fajta: je z dobrej fajty • trieda (skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi): trieda automobilov • kategória (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými vlastnosťami): kategória športovcov
2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku: taký druh ľudí mám rád; nový druh pracieho prášku • typ: je typom vedeckého pracovníka • kniž. prototyp (prvotný typ) • kniž. zastar. typus • hovor. fajta
ročník školský stupeň navštevovaný počas jedného roka žiakmi rovnakého veku a vzdelania; žiaci tohto stupňa: druhý ročník gymnázia; piate ročníky majú voľno • trieda • slang. klasa (postupný ročník s rovnakým vyučovacím programom na stredných a základných školách; žiaci tohto stupňa): postúpiť do vyššej triedy; tretie triedy pôjdu na výlet
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvy • kategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategórie • druh: rozličné druhy stromov • stupeň: odborník prvého stupňa • slang. klasa (Jesenská)
2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená trieda • učebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanie • štud. slang. klasa
3. p. ročník 4. p. ulica
ulica upravená cesta obyč. s dvoma radmi domov: hlavná, široká ulica, polievať ulice • trieda (široká ulica) • rad (ulica s domami iba na jednej strane): Dostojevského rad • bulvár (široká ulica vo veľkom meste, obyč. so stromoradím uprostred): parížske bulváry • cesta: Panónska cesta
trieda, -y, tried ž.
1. veľká skupina ľudí majúcich rovnaký vzťah k výrobným prostriedkom v určitej spoločenskej sústave: spoločenská t.; robotnícka t.; pokroková t.; antagonistické t-y; vládnúca t.; t. statkárov, kulakov, t. otrokárov, feudálov, kapitalistov; pren. panská t. (Pláv.) vládnúce vrstvy, vykorisťovatelia;
2. neodb. spoločenská skupina ľudí, spoločenská vrstva: Belinský patril k onej triede našich zemianskych gazdov. (Vaj.); mestská trieda 19. storočia (Tat.);
3. skupina jednotlivcov, vecí s rovnakými al. podobnými znakmi, ktorými sa odlišuje od ostatných, kategória;
šport. kategória, do ktorej patrí pretekové vozidlo podľa obsahu v cm3; skupina súťažiacich mužstiev vo futbale (obyč. v rámci okresov);
log. určitý súhrn objektov, medzi ktorými je logicky určiteľný vzťah;
mat. počet prvkov v kombinácii al. variácii z n prvkov;
zool., bot. systematická jednotka vyššia ako rad;
účt. účty tvoriace skupinu: účtovná t.; gram. slovesná t. skupina slovies rovnako časovaných;
4. škol. postupný ročník s istým vyučovacím programom; školská miestnosť takéhoto ročníka; žiaci tohto ročníka: prvá, druhá t.; zápis do vyššej triedy (Al.); Mladý učiteľ vstúpil do preplnenej triedy. (Fr. Kráľ)
5. poradie, stupeň, miesto osôb, vecí a javov podľa významu, hodnoty, akosti: akostná t., veková t.; rezivo tretej t-y; odznak, rad prvej t-y; železný kríž prvej triedy; šport. pretekár, hráč, šachista prvej, druhej atď. t-y;
6. stupeň platového zaradenia zamestnancov podľa druhu prác: pracovná t.;
7. druh miest v železničných vozňoch, druh hotela, reštaurácie (v minulosti i v nemocniciach a čakárňach) podľa spôsobu obsluhy a podľa cien: vozne 1. a 2. triedy; hotel tretej t-y;
8. úroveň dosiahnutá cvikom; vynikajúca úroveň: svetová t.; o triedu lepší, horší; hovor. Ten Bykov je proste trieda (Karv.) vynikajúci jednotlivec.
9. široká ulica vo veľkom meste, bulvár: Národná t. názov ulice
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich