tribunál -u m. súdna rada, súd; senát: vojenský t.; revolučný t. mimoriadny súd v období revolúcie
tribunál -lu L -li pl. N -ly m.
tribunál -u m. ‹l›
1. súdny dvor, súd: súdny t.; vojenský t.
2. hist. (v starovekom Ríme) vyvýšené miesto, na ktorom úradovali najvyšší súdni úradníci;
tribunálny príd.: t. súd
súd 1. úradný postup, ktorým sa uplatňujú právne normy, rozhoduje spor • súdne konanie • proces: súd s vrahom; prehrať súd, proces • práv. pojednávanie: odročiť pojednávanie • hovor. zastar. pravota: vyhrať pravotu • zastar.: súdnica (Podjavorinská) • sedria (J. Kráľ)
2. zbor sudcov pri súdnom konaní: súd sa radí • senát: rozhodnutie senátu • tribunál: vojenský tribunál • porota (súd zložený zo sudcov a porotcov)
3. p. rozsudok 4. p. úsudok, záver 2
tribunál p. súd 2
tribunál, -u, 6. p. -i, mn. č. -y m.
1. hist. v starovekom Ríme vyvýšené miesto, na ktorom sa konali súdy;
2. súdna rada, súdny dvor, rozhodujúci súd: vojenský t.; súdny t-; revolučný t. mimoriadny súd za francúzskej buržoáznej revolúcie; mimoriadny súd, ktorý súdil kontrarevolucionárov v prvých rokoch SSSR
tribunál m lat adm práv volené predstavenstvo obce, súčasť samosprávy mesta: nasse prawo na tribunal pansky gest transmitowane y na tomže prawe panskem gest nasse prawo emendowano (P. ĽUPČA 1656)