trestný príd.
1. týkajúci sa trestania, vymeriavania trestu: t-é opatrenia, t-é oznámenie, konanie; t-é právo, t. poriadok, t. register
2. zasluhujúci trest: t. čin; to je t-é
3. určený na trestanie: t-á výprava, t. oddiel; šport.: t-é body; t-é strieľanie (v hokeji);
trestne prísl.;
trestnosť -i ž.: práv. t. činu
trestný -ná -né príd.
trestný ktorý zasluhuje trest, ktorý sa trestá obyčajne súdom vymeraným trestom • práv. trestateľný • stíhateľný (právom, súdom a pod.) • napadnuteľný (právne): trestná, trestateľná, stíhateľná, napadnuteľná činnosť • kriminálny • zločinný • zločinecký (ktorý je v rozpore so zákonom, právom a pod.): kriminálny, zločinný prípad; zločinný, zločinecký čin
1. týkajúci sa trestu, trestania, vzťahujúci sa na vymeriavanie trestu: t-é predpisy, t-é opatrenia, t-é ustanovenie; t-á sankcia následky za trestný čin; t-á sadzba miera na ukladanie trestov; t. výmer listina určujúca trest a jeho výšku; t-á vec, v t-ej veci; t-é konanie, vyšetrovanie súdne konaní v trestnej veci; t-é oznámenie; t-é právo súhrn právnych noriem o trestných činoch; t. zákon určuje, ktoré činy sú trestné a akými trestami ich treba stíhať; t. zákonník, t. poriadok norma určujúca zásady pre trestné konanie; t. register úradný zoznam, do ktorého sa zapisujú všetky odsúdenia; t. súd ktorý rozhoduje o trestných záležitostiach; t-é súdnictvo; t. sudca súdiaci v trestnej veci; t-á zodpovednosť za trestné činy; t. blok potvrdenka o zaplatení pokuty za trestný čin;
2. stíhaný trestom, zasluhujúci trest, trestateľný: t. čin, skutok, prípad na ktorý sa vzťahuje zákonom určený trest; Nehlásené opakovanie hry je trestné. (Stod.)
3. umožňujúci trestať, slúžiaci na trestanie: t-é oddiely, t-á výprava; šport. t-é územie ohraničená plocha pri niektorých loptových hrách, v ktorej sa prísne tresce priestupok proti pravidlám; t. kop vo futbale proti mužstvu, ktorého hráč sa dopustí priestupku proti pravidlám; t. hod pri basketbale a hádzanej; t-é strieľanie pri hokeji za zrazenie hráča vo vyloženej gólovej pozícii; t. bod za chybný výkon pretekára;
trestne prísl. práv.: t. zodpovedný nesúci zodpovednosť za trestný čin; t. stihať;
trestnosť, -ti ž. práv. vlastnosť niečoho podliehajúceho trestu, čo možno trestom stíhať: t. činu