trestanec -nca m. človek odpykávajúci si trest vymeraný súdom, väzeň;
trestanka -y -niek, trestankyňa -e -kýň ž.;
trestanecký príd.
trestanec -nca pl. N -nci m.
trestanec p. väzeň
väzeň kto je zbavený osobnej slobody, kto je väznený • trestanec: žaláre plné väzňov, trestancov; amnestovať väzňov • hovor. expr. basista • zastar. áreštant • hovor. zastar. šupasník
trestanec, -nca m. človek odpykávajúci si trest, ktorý mu vymeral súd pre nejaký trestný čin, väzeň: Profesori nás strážia ako trestancov. (Al.);
trestanka, -y, -niek ž.;
trestanecký príd.: t-á uniforma, t-é šaty, t. odev, t-á práca