trestať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok.
1. stíhať trestom, uplatňovať trest na niekom: t. vinníka, prísne t. nedbanlivosť; byť (viackrát) t-ný
2. odplácať, pomstiť sa: t. vierolomnosť nedôverou; t. deti pre vinu rodičov
trestať -stá/-sce -stajú/-scú -staj/-sci! -stal -stajúc -stajúci -staný -stanie nedok.
karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia syna • vyčítať • dohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľub • napomínať (mierne karhať) • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • hovor. zastar. štrôfať • zried. hriakať • subšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadok • mentorovať • poúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosť • pranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chyby • fraz. expr.: hovoriť do duše • čistiť niekomu hlavu • fraz. kniž. čítať niekomu levity • nespis. kárať
trestať 1. uplatňovať trest na niekom • stíhať: za zločin ho treba trestať, stíhať; bol viac ráz trestaný, stíhaný • karhať (trestať napomínaním): musíš syna viac karhať • pokutovať (trestať pokutou): pokutovať vodiča • admin. penalizovať (trestať vyžadovaním penále) • hovor. zastar.: štrôfať • štrôfovať
2. odplácať sa pomstou • pomstiť sa: nemôže si inak zlosť vyliať, tresce dieťa, pomstí sa na dieťati • vŕšiť sa (bezdôvodne trestať)
trestať, -ce/-tá, -cú/-tajú, -tajúci, rozk. -sci/-taj nedok.
1. (koho, čo) stíhať trestom, ukladať niekomu trest za niečo, uplatňovať trest na niekom: t. človeka, t. žiaka, t. dieťa; t. neposlušnosť; t. hriechy; Hvízdanie, spievanie, nadávanie — sa tresce. (Fr. Kráľ) Čím kto hreší, tým trestaný býva. (prísl.); šport. t. hráča vylúčením z hry; t. priestupok voľným kopom (hodom ap.);
práv. spôsobovať odsúdenému ujmu orgánmi na to oprávnenými: t. niekoho väzením, t. niekoho smrťou; byť raz, dvakrát trestaný;
2. (čo, koho) vykonávať pomstu, pomstiť sa, zlom sa odplácať: Takúto vrtkavosť trescú tým, že vytvoria patričného zo svojho kruhu. (Kuk.) Nemôže si zlosť vyliať na inom, tresce kone (Heč.) bije, mláti ich.
● zastar. Pánboh (boh) ma (ťa, ho atď.) tresce (podľa náboženských predstáv) stíha ma (ťa, ho) zaslúžený trest; trestajúca ruka činiteľ vykonávajúci trest;
opak. trestávať, -a, -ajú;
dok. potrestať, strestať
trestať ndk koho ukladať trest niekomu: nekdy ginssych abys trestal, sstráfal, karhal nebo uderil, potrebno bywa (BlR 18. st)