tresknúť, tresknúť sa p. tresnúť, tresnúť sa
tresnúť i tresknúť, -ne, -nú, tresol/treskol dok.
1. (čím, čo, čím o čo, do čoho, po čom, na čo i bezpredm.) nárazom, pádom, úderom, hodením ap. spôsobiť treskot, ostrý hrmot, buchot, udrieť, buchnúť, trepnúť: t. dvermi; tresol lopatou o zem; t. päsťou o stôl, do stola, po stole; brána tresla, dvere tresli; čosi plesklo, čosi tresklo (Bedn.); mína tresla vybuchla, granát tresol vybuchol; Treskol som opätkami a odišiel. (Jes.); pren. Tresol prvý výstrel (Pláv.) zaznel, ozval sa.
2. naraziť, dopadnúť na niečo s treskom: t. hlavou o stenu; budzogáň tresol na dvor (Dobš.); Sabíne zas treskne fľaša na zem od ľaku. (Ráz.)
3. (koho, komu čo, kam, po čom, do čoho, koho o čo) silno udrieť, dať úder niekomu: t. niekoho po hlave, po tvári (do tváre), expr. po papuli, po hube, po pysku; [Kopijou] tresol muličiarovi po hlave. (Fel.); treskla si pani po stehnách (Jes.); t. niekomu jednu (zaucho) dať facku; t. niekoho o zem; pren. hovor. expr. byť tresnutý nenormálny, úchylný;
4. expr. (čím, čo) hodiť niečo niekam tak, aby to vyvolalo hrmot, buchnutie: Vše niektorý tresol guľkou do obloka. (Gráf); pren. t. s niečím (napr. s robotou) prestať robiť niečo, nechať tak: Ondrej aj ja by som s tým najradšej tresol. (Mňač.)
5. expr. prasknúť, puknúť, roztrhnúť sa: hlava mi ide (môže) t., dobre mi hlava netresne; neos. Strigu malo tresnúť od jedu. (Dobš.);
6. expr. (čo i bezpredm.) povedať, obyč. hlúposť, trepnúť: Vydám sa! — tresne Marinka. (Tat.) Nepomohlo to, tresol ešte čosi o Mojtovi a Stázke. (Bedn.);
nedok. k 1, 2 trieskať
|| tresnúť sa i tresknúť sa
1. (o čo, do čoho) udrieť sa, buchnúť sa, naraziť, vraziť: Zoznamy máme prichystané — tresol sa o vrecko. (Jaš.) O čo sa tak tresol? (Kuk.); t. sa čelom do dverí; t. sa rukou po stehne;
2. slang. (do koho) zamilovať sa;
nedok. k 1 trieskať sa
trieskať, -a, -ajú nedok. expr.
1. (čím, na čo; čím na čo, po čom, o čo, do čoho) veľmi silno udierať, biť, tĺcť, búchať: t. dvermi, na dvere; t. na bubon; t. päsťou (palicou) na stôl (po stole, do stola); trieska kartami o stôl (Laz.); pren. Trieskali si o uši otrepanú frázu (Urb.) hovorili si.
2. vydávať, spôsobovať, robiť prenikavý buchot, treskot, rachotiť, burácať: Hromy bili, trieskali ako na súdnom dni. (Ondr.) Jedle trieskajú, praskajú duby. (Sládk.) Streľba z pušiek neprestajne trieskala. (Jes.) Drevo trieska na ohnisku (Kuk.) horí s praskotom. Blízko trieskali granáty (Tat.) vybuchovali, trhali sa; pren. trieskanie v hlave (Bod.) prudká bolesť;
3. (čo) rozbíjať, roztĺkať, ničiť: t. hrnce; Tu začalo sa trieskanie oblokov. (Hurb.);
opak. trieskavať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 tresnúť i tresknúť
|| trieskať sa expr.
1. (do čoho) udierať sa, biť sa, tĺcť sa, búchať sa
● trieska sa do pŕs (Tat.) duší sa, verí sa;
2. zried. namáhavo ísť na neprístupné, ďaleké miesto, trepať sa: A ktože by sa trieskal dvanásť kilometrov od statku. (Min.);
opak. trieskavať sa;
dok. k 1 tresnúť sa i tresknúť sa