Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj

trieskať -a nedok. expr.

1. búchať (význ. 1, 2), plieskať, práskať, ráchať: t. dvermi, hromy t-jú

2. udierať (význ. 1), búchať, trepať: t. niekoho palicou po chrbte, t. päsťou o stôl, na bránu

3. prudko narážať, (do)padať: ťažké predmety t-li na zem

4. hádzať (a rozbíjať), trepať: t. hrnce, taniere

5. hovoriť (význ. 1, 2), trepať: t. hlúposti

expr. t. si hlavu o múr zúfať si;

dok. tresnúť -e -ú -sol, tresknúť -e -ú -kol: brána t-la, t. hlavou o múr, t. niekomu po brade, t. knihu na stôl;

pren. t. so všetkým skoncovať

// trieskať sa expr. udierať sa (význ. 2), búchať sa: t. sa päsťou do čela;

dok. tresnúť sa, tresknúť sa

1. k trieskať sa: t. sa do kolena

2. hovor. zaľúbiť sa, buchnúť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tresknúť ‑e ‑ú ‑kol, tresnúť ‑e ‑ú ‑sol dok.; tresknúť sa, tresnúť sa

tresknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutý -knutie, tresnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutý -snutie dok.


tresknúť sa -kne sa -knú sa (ne)treskni sa! -kol sa -kla sa -knúc sa -knutie sa, tresnúť sa -sne sa -snú sa -sni sa! -sol sa -sla sa -snúc sa -snutie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúťtresnúťtrepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermiprasknúť: čosi vonku praskloplesknúťplesnúťpľasknúťpľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňamiexpr.: capnúťšvacnúťrachnúťbachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachloexpr.: durknúťzdurknúť: výstrel zdurkolzarachotiťzrachotiťudrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hromexpr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5


hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariťzašmariťtresnúťtresknúťplesnúťplesknúťšľahnúťtrepnúťcapiťcapnúťčapiťčapnúťšvacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiťpľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúťpraštiťmrštiťbuchnúťdžuchnúťbacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerouexpr.: praštiťtresnúťtresknúťchňapnúťrachnúťbuchnúťzried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlaveexpr.: ochmeliťorútiťnár. expr.: olomáziťošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjomomráčiťexpr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil

2. p. ohromiť


plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúťpľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičomtlesnúťtlesknúťtľasknúť (dlaňami) • zaplesnúťzaplesknúťzaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčomtresnúťtresknúťtrepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dveramiexpr.: capnúťcapiť: zaucho hlasno caplo do ticha izbyexpr. lupnúť: udrel, až luplozapukať (viac ráz): zapukať bičom

2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúťpľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleciťapnúťtľapnúť (zľahka) • pľaštiťpleštiť (silnejšie) • expr.: capnúťčapnúťčľapnúťčapiť (prudko) • expr.: lupnúťpacnúťbacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstochexpr. črchnúť (Jesenská)

p. aj udrieť 1

3. p. hodiť


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


prasknúť, prasknúť sa 1. rozrušiť sa puklinami, stratiť súdržnosť • puknúťpuknúť sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, puklarozprasknúť sa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohár sa v horúcej vode rozpukolrozpučiť sa (tlakom sa prasknúť): zemiaky varené v šupke sa na povrchu rozpučiliroztrhnúť sarozštiepiť sa (poškodiť sa puklinou): sud sa roztrholpopraskať (sa)popráskať (sa)popukať (sa)dopraskať (sa)dopukať (sa)rozpukať sa (na viacerých miestach dostať trhliny): vodovodné rúry sa na silnom mraze popraskali, popukali; ľadovcová kryha sa pod náporom ľadoborca popráskala, popukala, dopukalazried. spukať: zem spukala od horúčavy

2. iba prasknúť vydať al. spôsobiť krátky ostrý zvuk • puknúť: balón dieťaťu hlasno praskol, pukol; stolička zakaždým puklachrupnúťrupnúť (vydať al. spôsobiť zvuk sprevádzajúci lámanie): neos. chruplo, ruplo mu v krížoch; spadnutá škridla chruplatresnúťtresknúťplesnúťplesknúťrachnúť (spôsobiť al. vydať silný, obyč. tupý zvuk): zátka pri otváraní tres(k)la, ples(k)la, rachlaexpr. lupnúť: dal mu zaucho, len tak luplozapraskaťzapráskaťzaprašťaťzapukaťzaplieskať (vydať al. spôsobiť praskavý zvuk): raždie zapraskalo, zaprašťalo; zapukal prstamiexpr. zapraskotať

3. p. spadnúť 1 4. p. hodiť 5. p. udrieť 1


tresnúť, tresknúť 1. p. buchnúť 1 2. p. naraziť 1 3. p. udrieť 1 4. p. hodiť 5. p. prasknúť 2 6. p. povedať1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tresknúť, tresknúť sa p. tresnúť, tresnúť sa


tresnúť i tresknúť, -ne, -nú, tresol/treskol dok.

1. (čím, čo, čím o čo, do čoho, po čom, na čo i bezpredm.) nárazom, pádom, úderom, hodením ap. spôsobiť treskot, ostrý hrmot, buchot, udrieť, buchnúť, trepnúť: t. dvermi; tresol lopatou o zem; t. päsťou o stôl, do stola, po stole; brána tresla, dvere tresli; čosi plesklo, čosi tresklo (Bedn.); mína tresla vybuchla, granát tresol vybuchol; Treskol som opätkami a odišiel. (Jes.); pren. Tresol prvý výstrel (Pláv.) zaznel, ozval sa.

2. naraziť, dopadnúť na niečo s treskom: t. hlavou o stenu; budzogáň tresol na dvor (Dobš.); Sabíne zas treskne fľaša na zem od ľaku. (Ráz.)

3. (koho, komu čo, kam, po čom, do čoho, koho o čo) silno udrieť, dať úder niekomu: t. niekoho po hlave, po tvári (do tváre), expr. po papuli, po hube, po pysku; [Kopijou] tresol muličiarovi po hlave. (Fel.); treskla si pani po stehnách (Jes.); t. niekomu jednu (zaucho) dať facku; t. niekoho o zem; pren. hovor. expr. byť tresnutý nenormálny, úchylný;

4. expr. (čím, čo) hodiť niečo niekam tak, aby to vyvolalo hrmot, buchnutie: Vše niektorý tresol guľkou do obloka. (Gráf); pren. t. s niečím (napr. s robotou) prestať robiť niečo, nechať tak: Ondrej aj ja by som s tým najradšej tresol. (Mňač.)

5. expr. prasknúť, puknúť, roztrhnúť sa: hlava mi ide (môže) t., dobre mi hlava netresne; neos. Strigu malo tresnúť od jedu. (Dobš.);

6. expr. (čo i bezpredm.) povedať, obyč. hlúposť, trepnúť: Vydám sa! — tresne Marinka. (Tat.) Nepomohlo to, tresol ešte čosi o Mojtovi a Stázke. (Bedn.);

nedok. k 1, 2 trieskať

|| tresnúť sa i tresknúť sa

1. (o čo, do čoho) udrieť sa, buchnúť sa, naraziť, vraziť: Zoznamy máme prichystané — tresol sa o vrecko. (Jaš.) O čo sa tak tresol? (Kuk.); t. sa čelom do dverí; t. sa rukou po stehne;

2. slang. (do koho) zamilovať sa;

nedok. k 1 trieskať sa


trieskať, -a, -ajú nedok. expr.

1. (čím, na čo; čím na čo, po čom, o čo, do čoho) veľmi silno udierať, biť, tĺcť, búchať: t. dvermi, na dvere; t. na bubon; t. päsťou (palicou) na stôl (po stole, do stola); trieska kartami o stôl (Laz.); pren. Trieskali si o uši otrepanú frázu (Urb.) hovorili si.

2. vydávať, spôsobovať, robiť prenikavý buchot, treskot, rachotiť, burácať: Hromy bili, trieskali ako na súdnom dni. (Ondr.) Jedle trieskajú, praskajú duby. (Sládk.) Streľba z pušiek neprestajne trieskala. (Jes.) Drevo trieska na ohnisku (Kuk.) horí s praskotom. Blízko trieskali granáty (Tat.) vybuchovali, trhali sa; pren. trieskanie v hlave (Bod.) prudká bolesť;

3. (čo) rozbíjať, roztĺkať, ničiť: t. hrnce; Tu začalo sa trieskanie oblokov. (Hurb.);

opak. trieskavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 tresnúť i tresknúť

|| trieskať sa expr.

1. (do čoho) udierať sa, biť sa, tĺcť sa, búchať sa

trieska sa do pŕs (Tat.) duší sa, verí sa;

2. zried. namáhavo ísť na neprístupné, ďaleké miesto, trepať sa: A ktože by sa trieskal dvanásť kilometrov od statku. (Min.);

opak. trieskavať sa;

dok. k 1 tresnúť sa i tresknúť sa

tresknúť tresknúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu