trebárs
1. spoj. podraď. pripája pripúšťacie vety al. výrazy; hoci, hoc, bárs, i keď, čo aj, nech aj: Zvolal Andrej veselo, trebárs ho očakávanie sklamalo. (Vaj.) Ja som sám biedny, trebárs som bohatý. (J. Mat.) Už len dakoho nájdem, trebárs aj Ciľa by prišla. (Taj.) Trebárs trpkú, trebárs horkú, dostačí na výhovorku? (Hviezd.); v našom nekultúrnom, trebárs hodne troviacom kraji (Vaj.);
2. zastar. i trebas (i treba2) čast. vyjadruje nejaký zo stanoviska hovoriaceho prípustný krajný prípad; hoc, hoci, čo i: Svoj život skonč trebárs vo sne len! (Botto) Môžeme veru rozprávať trebárs do bieleho dňa. (Piš.) Nech mám trebas i dve srdcia. (Škult) Pre mňa nech treba žriedlo sladkosti zoslane, vyschne, vyhynie. (Sládk.)
trebas p. trebárs
trebárs, trebas I. čast vyj. ľubovoľnosť, hoci, hoc aj, bárs: hony se trebas ze wsseczkimi sukamy (TURIEC 1590); a kdi gey na oči metal, že trebas i gey maty nyezhorela, ze ona zhori, odpowety dala, že sa nyebogi nyst (KRUPINA 1722); pani Surmanka žadneg satisfactie tomuže panu daty nechtela, ano tu ponosu trebaz k panu wicispanowy a trebaz k panu služnemu naprawowala (ŠURIANKY 1770) II. spoj podr vyj. prípustku, hoci, bárs, čo aj, i keď: wtom mitny rekel: trebas gich ty nehonil, ale gich honil twug spolecznik (TRENČÍN 1592); slunce buďže jest kdekolwek, switj wždicky, ačkolwek (:trebas:) oblaky (:mrakota:) geg ukrjwagj (OP 1685); kudj mila chodivala, vssudj bilo rovno, na čo prissla, vssecko snedla, trebars bilo hovno (KC 1791)