transcendentálny príd. filoz. vzťahujúci sa na všetko, čo jestvuje: t-e vlastnosti bytia;
transcendentálne prísl.;
transcendentálnosť -i ž.
transcendentálny [-d-] -na -ne príd.
transcendentálny príd. ‹l› filoz. (v scholastike) taký, ktorý na rozdiel od transcendentného neprekračuje našu skúsenosť, ale čo ju apriórne (predskúsenostne) predchádza, čo robí možným skúsenostné poznanie;
transcendentálnosť -ti ž.
nadprirodzený ktorý sa vymyká rozumovému a zmyslovému poznaniu (op. skutočný, normálny): viera v nadprirodzené sily • nereálny • nadskutočný • fantastický • ideálny (existujúci iba vo fantázii, v predstavách): v hre vystupovali nadprirodzené, fantastické bytosti; ideálny, nereálny, nadskutočný svet • nadpozemský • kniž. nadzemský • zastar. nezemský (nepochádzajúci z tohto sveta; op. pozemský, svetský): nadpozemský, nadzemský pokoj; nezemská krása • nadzmyslový • kniž.: transcendentálny • transcendentný (zmyslami neuchopiteľný): nadzmyslová skúsenosť; transcendentálna, transcendentná sféra • kniž.: okultistický • okultný (zakladajúci sa na mágii): okultistické, okultné javy • zázračný • čarovný (spojený so zázrakom, čarami): ježibabin prútik mal zázračnú, čarovnú moc; konať nadprirodzené, zázračné skutky • tajomný (spojený s tajomstvom): nadprirodzené, tajomné mocnosti
p. aj neskutočný, neobyčajný
transcendentálny, transcendentný p. nadprirodzený
transcendentálny príd. filoz. (v scholastickej filozofii) vzťahujúci sa na vlastnosti všetkého, čo opravdivo jestvuje; (v Kantovej a kantovskej filozofii) vzťahujúci sa na apriórne (t. j. od skúsenosti nezávislé) formy poznania: t-e formy poznania; t-a apercepcia; t. idealizmus Kantova filozofia;
transcendentálnosť, -ti ž.