transcendentálny príd. filoz. vzťahujúci sa na všetko, čo jestvuje: t-e vlastnosti bytia;
transcendentálne prísl.;
transcendentálnosť -i ž.
transcendentálne [-d-] prísl.
transcendentálny príd. ‹l› filoz. (v scholastike) taký, ktorý na rozdiel od transcendentného neprekračuje našu skúsenosť, ale čo ju apriórne (predskúsenostne) predchádza, čo robí možným skúsenostné poznanie;
transcendentálnosť -ti ž.
transcendentálny príd. filoz. (v scholastickej filozofii) vzťahujúci sa na vlastnosti všetkého, čo opravdivo jestvuje; (v Kantovej a kantovskej filozofii) vzťahujúci sa na apriórne (t. j. od skúsenosti nezávislé) formy poznania: t-e formy poznania; t-a apercepcia; t. idealizmus Kantova filozofia;
transcendentálnosť, -ti ž.