tragika -y ž. tragický ráz niečoho, tragickosť
tragika -ky ž.
tragika -y ž. ‹g›
1. tragická povaha, tragický ráz niečoho, tragickosť (op. komika 1): t. divadelnej postavy
2. zried. tragický údel, osud, tragická udalosť
tragika tragický ráz niečoho (op. komika): životná tragika • tragickosť: tragickosť doby • tragédia: generačná tragédia • kniž. tragické: komické a tragické v diele
tragika, -y ž. smutný, nešťastný, tragický ráz niečoho, osudovosť, nešťastie, tragičnosť: životná t. (Vaj.); Slúžiť cudziemu: aká v tom trpkosť a tragika! (Gráf); čierne obrazy, plné smútku, tragiky a ukrutného zneváženia (Urb.)