tragédia -ie ž.
1. dram. útvar končiaci sa obyč. pádom hlavného hrdinu, trúchlohra: antické t-ie
2. nešťastie (význ. 1), pohroma, katastrofa: národná, rodinná t., stala sa t.; hovor. expr. netreba z toho (hneď) robiť t-iu netreba zveličovať dosah niečoho
3. črta tragickosti, tragika: t. generácie;
tragický
I. príd.: t-é zauzlenie v tragédii; t-á udalosť; t. osud, koniec smutný, nešťastný;
tragicky prísl.: t. zahynúť;
tragickosť -i ž.
II. tragické s. kniž. tragika, tragickosť: komické a t. v diele
tragickosť -ti ž.
tragický príd. ‹g›
1. vzbudzujúci smútok, hrôzu, smutný, hrozný, žalostný, trúchlivý: t-á smrť, udalosť; t. omyl hrozný, smutný
2. k tragédia 1; majúci črty obvyklé v tragédii: t-á opera; t-á fraška; – t. pátos;
tragicky prísl.;
tragické, tragickosť p. tragika
tragika tragický ráz niečoho (op. komika): životná tragika • tragickosť: tragickosť doby • tragédia: generačná tragédia • kniž. tragické: komické a tragické v diele
tragický príd.
1. súvisiaci s nejakou tragédiou, s nešťastím, nešťastný, osudný, žalostný: t-á udalosť, príhoda, t. príbeh, t. deň, t-á smrť, t. osud, t. koniec, t-é následky; t-á choroba (A. Mat.);
2. príznačný pre tragédiu, obvyklý v tragédii, trúchlivý: t-á báseň, t. epos; t-á úloha; t-é zauzlenie (Mráz); dejstvo so svojím tragickým smútkom (Stod.); hovorí tragickým tónom (Stod.);
tragicky prísl. smutne, žalostne, nešťastne, osudne: brať niečo t., skončiť, zahynúť t.;
tragickosť i tragičnosť, -ti ž. tragika, nešťastie, osudovosť