tragédia -ie ž.
1. dram. útvar končiaci sa obyč. pádom hlavného hrdinu, trúchlohra: antické t-ie
2. nešťastie (význ. 1), pohroma, katastrofa: národná, rodinná t., stala sa t.; hovor. expr. netreba z toho (hneď) robiť t-iu netreba zveličovať dosah niečoho
3. črta tragickosti, tragika: t. generácie;
tragický
I. príd.: t-é zauzlenie v tragédii; t-á udalosť; t. osud, koniec smutný, nešťastný;
tragicky prísl.: t. zahynúť;
tragickosť -i ž.
II. tragické s. kniž. tragika, tragickosť: komické a t. v diele
tragický -ká -ké 2. st. -kejší príd.
tragický príd. ‹g›
1. vzbudzujúci smútok, hrôzu, smutný, hrozný, žalostný, trúchlivý: t-á smrť, udalosť; t. omyl hrozný, smutný
2. k tragédia 1; majúci črty obvyklé v tragédii: t-á opera; t-á fraška; – t. pátos;
tragicky prísl.;
tragickosť -ti ž.
nešťastný 1. ktorý má pocit vnútornej bolesti, nespokojnosti, smútku až zúfalstva; svedčiaci o tom (op. šťastný, blažený) • smutný • chmúrny: z neúspechu bol nešťastný, smutný; sedel celý smutný, chmúrny; vrhol na ženu nešťastný, smutný pohľad • zronený • zarmútený • skormútený • skľúčený (naplnený žiaľom): zronení, zarmútení pozostalí; skormútené, skľúčené tváre • zúfalý • expr. zdrvený (veľmi nešťastný): zúfalí, zdrvení rodičia • expr. prenešťastný
2. ktorému sa prihodilo niečo zlé, nepriaznivé (op. šťastný) • nešťastlivý: nešťastný, nešťastlivý postihnutý • úbohý • biedny: nešťastné, úbohé siroty; úbohý, biedny ľud • poľutovaniahodný: poľutovaniahodný alkoholik • expr. prenešťastný
3. ktorý má zlý priebeh, zlé následky; ktorý vyvoláva pocit smútku, duševného trápenia (op. šťastný) • neradostný • nepríjemný: prežil nešťastné, neradostné detstvo; boli to nešťastné, nepríjemné chvíle • nepriaznivý (op. priaznivý): nešťastný, nepriaznivý vývin udalostí; nepriaznivá zhoda okolností • čierny: čierny rok • neblahý • zlý (op. dobrý): neblahý, zlý osud; dnes mám nešťastný, zlý deň • osudný • kniž. fatálny (zapríčinený zlým osudom): stalo sa to v tej osudnej chvíli; bol to fatálny omyl • tragický (s veľmi zlými následkami): nešťastný, tragický koniec života; tragická udalosť • trúchlivý (spôsobujúci veľký žiaľ; op. radostný): nešťastná, trúchlivá správa • expr. prenešťastný
osudný 1. ktorý prináša akoby nikým nezapríčinený nepriaznivý stav al. zmenu • osudový • nešťastný • kniž. fatálny: dopustiť sa osudnej, osudovej, nešťastnej chyby; ocitnúť sa v osudnej, fatálnej situácii • zlý: nastala osudná, zlá chvíľa; urobiť zlé rozhodnutie • tragický • kniž. ominózny (ktorý prináša nešťastie, tragédiu): tragická, ominózna udalosť
2. p. osudový, rozhodujúci 1, významný 1, závažný 1
smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)
tragický p. nešťastný 3, smutný
tragický príd.
1. súvisiaci s nejakou tragédiou, s nešťastím, nešťastný, osudný, žalostný: t-á udalosť, príhoda, t. príbeh, t. deň, t-á smrť, t. osud, t. koniec, t-é následky; t-á choroba (A. Mat.);
2. príznačný pre tragédiu, obvyklý v tragédii, trúchlivý: t-á báseň, t. epos; t-á úloha; t-é zauzlenie (Mráz); dejstvo so svojím tragickým smútkom (Stod.); hovorí tragickým tónom (Stod.);
tragicky prísl. smutne, žalostne, nešťastne, osudne: brať niečo t., skončiť, zahynúť t.;
tragickosť i tragičnosť, -ti ž. tragika, nešťastie, osudovosť