tradícia -ie ž.
1. obyč. mn. súhrn zvykov, názorov ap. prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie: národné t-ie, pokrokové t-ie; ostať verný t-iám, zachovala sa (pekná) t.; cirk. posvätná t. odovzdávanie Kristovho posolstva
2. ústne prenášanie týchto zvykov a názorov, ústne podanie: podľa t-ie, povesti uchovávané t-iou
tradícia [-d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
tradícia1 -ie ž. ‹l›
1. súhrn spoločenských, kultúrnych a i. ustálených zvykov, obyčajov, pravidiel a pod. zachovávaných pokoleniami, názorov a myšlienok prenášaných z generácie na generáciu; ustálený, spravidla zdedený zvyk, spôsob, obyčaj: rodinná t.
2. prenášanie správ al. slovesných výtvorov ústne, rozprávaním z generácie na generáciu, ústne podanie;
tradičný príd. t-é názory; t-á logika; – zried. t-é odovzdávanie správ; práv. t-é právo, t-á právna náuka;
tradične prísl.
tradícia2 -ie ž. ‹l› práv. skutočné al. formálne odovzdanie vecí s úmyslom previesť ich vlastníctvo na nadobúdateľa
tradícia p. zvyk
zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálni • obyčaj: robiť niečo podľa starej obyčaje • zvyklosť: krajové zvyklosti • kniž. uzancia: obchodná uzancia • hovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresy • expr.: manier • maniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, maniery • zvyčaj • návyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návyky • pravidlo (prijatá zásada): životné pravidlá • konvencia: spoločenské konvencie • tradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciám • kniž. úzus: vžitý úzus • zastaráv. mrav: podľa rodinného mravu
tradícia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. súhrn zvykov, obyčaji, pravidiel, názorov ap. prechádzajúcich (obyč. spontánne) z minulosti do prítomnosti, (kultúrne) dedičstvo: ľudová t., národná t., spoločenská, kultúrna t.; revolučné, pokrokové t-ie; divadelná, hudobná. literárna, jazyková t.; rodinné t-ie; stará, živá t.; nadväzovať na t-iu; zostať verný t-iám;
2. ústne prenášanie zvyklostí, názorov ap. z pokolenia na pokolenie: t. hovorí; podľa t-ie;
3. práv. odovzdanie hnuteľných predmetov do držby a užívania nejakej osobe
tradícia ž lat cirk (v katolicizme a pravosláví) prameň kresťanského učenia, kt. nie je obsiahnutý v Písme svätom a má charakter Božieho vnuknutia, ústne podanie považované za rovnocenné s Písmom svätým: mimo slowá Božiho pisaneho y nepisane, t. g. žywim hlasem a ustne widate my katolicy uznawame, kterežto nazywame traditii aneb ustanowenjm boskym (DuR 1719); cyrkew swatá z tradicygj držj (WP 1768); skrz nenapsané slowo Božj, které se též tradýcye aneb vstnj odewzdání menuge, rozumj se ta včenj, která apoštolé kázali, ale pjsebně nepoznamenali (WK 1779)