trať -e ž.
1. dráha upravená na koľajovú dopravu; jej úsek medzi dvoma stanicami: železničná t., elektrifikovaná t., jednokoľajná t.; na t-i Žilina – Košice
2. ustálená trasa, dopr. spoj, linka: autobusová t., električenka na všetky t-e
3. šport. pretekárska dráha: bežec na stredné t-e
4. hut. valcovacia t. usporiadanie valcovacích stolíc za sebou;
traťový príd.: t. úsek; t. rekord
traťový -vá -vé príd.
traťový p. trať
trať, -te ž.
1. dráha s koľajnicami pre koľajové vozidlá (vlaky, električky); úsek železnice medzi konečnými stanicami: železničná t., elektrická t., horská t., ozubnicová, visutá t.; hlavná t.; jednokoľajná, dvojkoľajná t.; na t-i Bratislava-Košice;
2. dráha. vôbec, dopravná linka, spoj, dopravná cesta: plavebná t., letecká t., autobusová t.;
šport. pretekárska dráha pre rozličné druhy športových disciplín, napr. ľahkoatletické behy, lyžovanie, motocyklové preteky ap.: bežecká, slalomová, zjazdová t.; beh na dlhé, stredné t-e, plávanie na krátke t-e;
3. zried. skupina pozemkov majúcich nejakú spoločnú vlastnosť (napr. rovnaké rastlinstvo): ovocinárska t.;
4. tech. usporiadanie strojov vykonávajúcich približne rovnaké úkony za sebou: valcovacia t., blokovacia t.;
traťový príd.: t. úsek časť železničnej dráhy medzi dvoma stanicami; t-á dištancia; t. cestovný lístok; t. rušeň; šport. t. rekord dosiahnutý na pretekárskej dráhe; poľnohosp. t. osev na väčšej skupine pozemkov; obch. t. systém zásobovania, t-é dodávky zasielanie tovaru, materiálu priamo spotrebiteľovi