Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs scs sss ssj hssj subst

trúnok -nku m. zastar. al. expr. liehový nápoj, liehovina

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
trúnok ‑nku m.

trúnok -nku pl. N -nky m. zastar.

trúnok -nku m. ‹n› zastar. al. expr. alkoholický nápoj

liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou • alkoholpálenkadestilát: popíjať liehoviny, destilátyšpiritus (96-percentný alkohol) • hovor.: pálenétuhéostrétvrdétúžavatužina (tuhá pálenka) • hriatahriate (liehovina varená s prísadami) • hovor.: samohonkalavórovica (doma vyrobená liehovina) • hovor. expr. strcuľahovor. pejor. smradľavicahovor. zastaráv. al. expr. šnapsexpr. čertovica (Vajanský)expr. čertovina (Urban)pijatikasladké (sladká liehovina) • horké (horká liehovina) • expr.: trúnoktúžobabesnica (silná liehovina) • ostricazastar.: okovitkakvithrub. chľast


trúnok p. liehovina

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

trúnok, -nku (nár. i trunok, -nku i trung, -u) m. hovor. trochu zastar. liehový nápoj, liehovina, alkohol, pijatika: fľaša t-u; piť t.; ponúknuť niekoho t-om; Trúnok z tejto krčmy nestojí nič. (Tim.) už od rokov v ústach trúnku nemal (Taj.) vôbec nepil; trunok prečistil mu žalúdok (Gab.); Bartko zacítil pach trungu. (Hor.)

trúnok [-ok, -ek], trunk [-k, -g] m nem
1. nápoj (obyč. pálenka), pitie, pijatika: slyssal som od Hlawatiho Palla, kdy ho Swyatko na trung zwal (KRUPINA 1683-85); rano wytlač ge pres čistu ssatečku a pi pewny trunek z tohoto mlieka (RTA 17. st); nema žaden towariss obecnu ženu ani we dne, ani w nocj priwesty aneb dowolity geg, take žadneho trunku nedawaty, anj s nu mluwjty (H. OREŠANY 1714); ebriamen: trunk, trunek opogny (KS 1763); currentowati se má, aby krčmári trúnok borgowati se neopowážily (TURIEC 1796); (o muchách) maso ale a gine pokrmne weci, omastu, sir a sladke trungi zaseru, ze chrobaky spusobugj (PR 18. st);
F. (byť) pod t-om/pri t-u (byť) opitý: (žilinskí drábi) jdúcze do tábora, niktere veczj nepohodlne pachaly, súcze pod trúnkem krcžemnym (MARTIN 1575); kdy som yssel s Trnawj, byl som prj trunku y spadel som s kone (NOVÁKY 1660); obťažiť/obťažovať sa t-om opiť/opíjať sa: gestly niekedy se trungem obtížj, že poctivý cech ne geho, ale Gegich M., gakožto poručníkow ma pohledawat (BREZNO 1652 E); ponewač pri woleny cechmistra mnoho se pridawa, takze mnozi spolubratruw prilissnim trungom se obtežugj (CA 18. st); zbytočný t. nadmieru pitý alkohol spôsobujúci opitosť: (na svadbách) nektere zbitecne trungi se wikonawali (KLÁŠTOR p. Z. 1724); wubecz powedomo gest, že skrze zbitečny trunek mnohi obiwatele na psotu priwedeny su takowu, že ag žiwnosti swoge w pusto zanechat prinuceny boly (KOŠECA 1785); na ffrasunek dobry trunek alkoholom sa zaženie žiaľ; kdy se trunkem zahrege hlawa, w ten cžas neglepé plinu slowa alkohol podporuje prehnanú výrečnosť (SiN 1678); negwetssy asnad vžitek slibuw naleza se pri tjch lidech, kterj kdy se objragj w trunku, a podle neho mnoho hressj slibem Bohu wjc ten trunek nepit a zdržj to, tam owssem gest vžitek slibu toho weliky (LKa 1736) opíjajú sa; edormivit crapulam: russ, hreb v hlawě, bolenj hlawy z opilstwj wyspati, opilstwj wydychati, wjno zazjti, zbitečný trunk neb včeregssý wjno wyspáti, z ožranj se wyspáti (WU 1750) vytriezvieť
2. dúšok, glg: znamý my gest y ten, ktery pres noc y den padesate másůw wipil, každý más na geden trunk wiwratil (SK 1697); toto zelj, gestli se wari w rjtkem pjwe anebo wode a morniho nakaženj, kdo se ho napige dobry trunck, ten se nech neobawa nakaženj (MT 17. st); gestli se pak wečer administruge a na to se čzlowek spat položj, techdy nezasskodj mu se geden trunek wjna na to napitj a tak potom liahnutj (OCh 17. st); lid izrahelský ani trunk wody nemohl dostatj (MP 1718); takowa a teg podobna gest mizernost žiwota lidskeho, gedno sskodliwe powetry, geden trunek studeneg wody, geden nezdrawy pokrm može biti katom žiwota nasseho (MS 1758); -ový príd k 1: bezowi kwet zbirag na popraweni wina, octu a wipalowani sudow trungowich (PR 18. st); trunček, trúnoček [-ne-] dem k 2: Xerxes za maly truneček studene wody dal ubohe žene zlaty pohár (SR 17. st); mužess vegce meké snjsti, trunček vjna se napiti (TS 1771)
F. Pan Gežjš gest nam welmi potrebny gako trunček dobrého wjna (SR 17. st) o nenahraditeľnosti

trúnok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) trúnok
G (bez) trúnku
D (k) trúnku
A (vidím) trúnok
L (o) trúnku
I (s) trúnkom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) trúnky
G (bez) trúnkov
D (k) trúnkom
A (vidím) trúnky
L (o) trúnkoch
I (s) trúnkami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu