trúfalý príd. neprimerane smelý, odvážny; opovážlivý; svedčiaci o tejto vlastnosti: t. človek; t. čin;
trúfalo prísl.;
trúfalosť -i ž.
trúfalosť -ti -tí ž.
impertinencia kniž. urážlivá al. nemiestna smelosť • impertinentnosť • bezočivosť • opovážlivosť: dopustiť sa impertinencie, impertinentnosti • hrubosť • trúfalosť • dotieravosť • hovor. drzosť
opovážlivosť neprimeraná al. nemiestna odvaha • trúfalosť • trúfanlivosť: jeho trúfalosť zaráža • bezočivosť • hovor. drzosť (drzá opovážlivosť): bola to od nej veľká bezočivosť, drzosť • smelosť: doplatil na svoju opovážlivosť, smelosť • kniž. impertinencia
trúfalosť p. impertinencia
trúfalý (star. i trúfalý) príd. príliš, neprimerane, neodôvodnene smelý, odvážny; opovážlivý: t. človek; t-é slová, t-á otázka; t. čin; t-á myšlienka; trúfalá buď, hrdá, pevná (Hviezd.);
trúfalo prísl.: trúfalosť (star. i trúfalosť), -ti ž.: nesmierna, veľká, naivná t.