trúchliaci -ceho pl. N -ci G -cich m.
trúchliaci -ca -ce príd.
smútočný ktorý smúti, ktorého zasiahol smútok, obyč. pri úmrtí, pohrebe niekoho; súvisiaci so smútkom • trúchliaci • smútiaci: smútočná, trúchliaca, smútiaca rodina • pohrebný • zried. nadhrobný: pohrebný sprievod; pohrebná, nadhrobná reč • čierny: obliecť si smútočné, čierne šaty; čierny závoj jej zakrýval tvár
p. aj úmrtný
trúchliaci p. smútočný
trúchliaci, -a, -e príd. ktorý trúchli, zronený, zarmútený: t-a rodina; t-a dcéra (Vans.)