tráviť1 -i nedok.
1. rozkladať a zažívať potravu v tele: žalúdok mu net-i; neos. v hore dobre t-i chutí jesť; fyziol. t-enie biochem. rozklad potravín na jednoduchšie látky
2. prispievať k tomuto procesu: slivovica dobre t-i
tráviť2 -i nedok. prežívať (význ. 1); zdržiavať sa: t. voľný čas čítaním; t. prázdniny, dovolenku pri vode;
opak. trávievať -a
tráviť3 -i nedok. jedom usmrcovať: t. hlodavce; t. sa v zúfalstve
tráviť -vi -via tráv! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok.
tráviť1 rozkladať a zažívať potravu v tele • zastaráv. troviť: žalúdok mu zle trávi, troví
tráviť2 žiť niekde istý čas, v istom čase • prežívať: mladosť trávila, prežívala na dedine • byť • zdržiavať sa: na dovolenke bol, dovolenku trávil v cudzine; zdržiava sa u nich už dlhý čas, trávi u nich už dlhý čas
tráviť3 jedom usmrcovať al. jedom napúšťať • otravovať: tráviť škodcov; tráviť, otravovať potraviny chemikáliami • nár. troviť: troviť myši jedom
tráviť1, -i, -ia nedok. (čo i bezpredm.) rozkladať a zažívať potravu v tele: t. tuky, bielkoviny; t. potravu; žalúdok mu dobre (zle) trávi; neos. Oveľa lepšie mu trávi, keď sa trochu vykričí. (Al.) Len jedzte! V hore trávi, akoby horelo. (Mor.); fyziol. trávenie mechanické spracúvanie, chemický rozklad a zažívanie potravy v tele: víno, žlč, chlórovodík napomáha (podporuje) t.;
opak. trávievať1, -a, -ajú;
dok. stráviť i vytráviť
tráviť3, -i, -ia nedok. (koho, čo) otravou, jedom usmrcovať, otravovať, napúšťať jedom: t. hlodavce; t. ryby, zverinu; pren. Nehubte tichý, krásny život, netrávte ženu, matku! (Vaj.) neničte, netrápte, nekrušte;
opak. trávievať3, -a, -ajú;
dok. otráviť
|| tráviť sa jesť otravné požívatiny, požívať otravu, jed, usmrcovať sa: aby sa ľudia netrávili v lete (Kuk.); [Kravy] iba kaluž pijú, trávia sa. (Tim.);
dok. otráviť sa