Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

trápiť -i nedok. spôsobovať teles. al. duš. utrpenie; sužovať, znepokojovať: hlad, smäd, bolesť ho t-i, t-i ho svedomie; t. niekoho otázkami; t. zvieratá týrať, mučiť, trýzniť;

opak. trápievať -a

// trápiť sa

1. teles. al. duš. trpieť; sužovať sa, znepokojovať sa: chorý sa dlho (ne)t-l; t. sa pre každú maličkosť; expr. o mňa, o to sa ty netráp! nestaraj

2. expr. vynakladať námahu, (ťažko) pracovať: t. sa s príkladmi, t. sa po celý život;

opak. trápievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
trápiť ‑i ‑ia nedok.; trápiť sa

trápiť -pi -pia (ne)tráp! -pil -piac -piaci -pený -penie nedok.


trápiť sa -pi sa -pia sa (ne)tráp sa! -pil sa -piac sa -piaci sa -penie sa nedok.

natrápiť sa -pi sa -pia sa -pil sa dok. 1. (s kým, s čím; s vedľajšou vetou; ø) obyč. s výrazom mieryveľa si vytrpieť neúmerným duševným al. telesným trápením; vynaložiť námahu, veľké úsilie na dosiahnutie niečoho, nasužovať sa: dosť sa v živote natrápil; musel si sa s tým riadne n.; koľko sa natrápila, kým vychovala sedem detí; Všetko, čo prežila s deťmi, s otcom, ako sa natrápila, jej dnes pripadá ako sen. [P. Jaroš]; Čo sa predkovia natrápili, len aby niečo mali. [A. Habovštiak]; Na stupni víťazov som myslel aj na moju mamu, ktorá má sedemdesiatpäť rokov, je chorá - a ktorá sa so mnou v živote natrápila viac ako dosť. [Šp 2008]
2. zried. (koho) obyč. s výrazom miery ▶ svojím konaním, zlým fungovaním veľakrát spôsobiť niekomu utrpenie: Keby si vedel, koľko sa ma natrápila tá moja Héra. [J. Lenčo]; Keby si len vedel, čo sa ma natrápil ten môj hlas! [M. Zelinka]
nedok. k 1trápiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiťrozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovaťsrdiťčertiťpajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovaťdomŕzaťdožieraťžraťzhrýzaťdojedaťdopekaťdohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieťtrápiťpichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídešstiesňovaťskľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina chorobatlačiť: povedz, čo ťa tlačítrápiťsúžiťsužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovalaexpr.: pomrzievaťpomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzalibolieťzarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolelahovor. tangovaťexpr.: škrieťomínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit vinyznepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojovalhovor. expr. štvaťvulg. srať


mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť satrpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskousúžiť sasužovať samoriť sa: súžil sa vo väzenítýrať satrýzniť sazožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspechexpr.: katovať sazhrýzať saužierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkamihovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou


mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týraťtrýzniť: mučili, týrali ho bitímtrápiťmoriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladomexpr. katovaťhovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete

2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkamimoriťsúžiťsužovať: morí, sužuje ho pocit vinytrýzniťtýraťžraťzožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosťexpr.: zhrýzaťužieraťrozrývaťkatovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušuhovor. expr.: mordovaťkrižovať: mordoval, križoval syna hrešením


namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

trápiť, -i, -ia nedok.

1. (koho) spôsobovať niekomu telesné al. duševné utrpenie, trýzniť, sužovať, znepokojovať: myšlienka, starosť, zvedavosť, pochybnosť ap. ho trápi; smäd, hlad, bolesť ho trápi; t. niekoho otázkami, rečami ap.; Ľudia ma trápia o pomoc (Ráz.) obťažujú; neos. On sa dlho okúňal, trápilo ho. (Taj.)

2. (koho, čo) týrať, mučiť: t. niekoho hladom; t. zvieratá; Nebijú vás? Nemučia, netrápia? (Stod.);

opak trápievať, -a. -ajú

|| trápiť sa

1. (nad čím, o koho, o čo, pre koho, pre čo i čím) sužovať sa, mučiť sa, znepokojovať sa: trápiť sa nad príčinou niečoho (Chrob.); Nože sa netrápte oňho! (Ráz.-Mart.) No, už sa vy o to netrápte. (Taj.) Pre mňa sa ty netráp. (Fel.); trápiť sa problémami života (Ráz.);

2. expr. (na koho, na čo, pre koho, pre čo, s kým, s čím i bezpredm.) veľmi sa namáhať, ťažko pracovať, mať ťažkú prácu, drieť, dávať si námahu s niečím, s niekým: Tráp sa naň [na majetok], ako som sa ja musel. (Taj.); od malička, celý život, do smrti sa t.; (Učiteľ) so slabšími sa teda po jednom trápil. (Taj.)

3. expr. zried. pociťovať silnú fyzickú bolesť, trpieť: Dostavili sa smrtonosné kŕče. Chlapček trápil sa dosť dlho. (Vaj.);

opak. k 1, 2 trápievať sa

trápiť ndk koho
1. spôsobovať utrpenie niekomu, sužovať niekoho: porozumiel sem, zie trapyss chude lydy me s Peczenad (BECKOV 1535 SLL); zle swedomi twe tebe hrizie a trapy (BAg 1585); klanj w boku, buol srdca meneg trapya (KoB 1666); kteru ženu trapa bolesty w porodu (KLe 1740); afflicto: welmy suzugem, trápjm (KS 1763); až do noci trápili mňa ladwini mé (BlR 18. st)
L. t. temnicou, väzením väzniť: welycze prosyme, aby ste ho netrapyly welkym wezenym (H. NEMCE 1604); pani oficiales jak nas, tak richtaruv temnicu sužuji a trapia (HYBE 1678 LP) t. telo s pôstom postiť sa: což tedy se postjl? což s půstem ťelo swé trápil? (MP 1718)
2. práv pri vypočúvaní mučiť niekoho: dal mne katowy trapyty a mučyty (PREŠOV 1622); skrze drabou mučenj a trapenj bily zločjncy (KoB 1666); katowy, kdy toho zločynce mel trapity, na palene (KRUPINA 1706); eculeus: katem trápiti na rebrice, na sskripcy stáhnuti (WU 1750); sprawedlnost tjm lotrum a zwudcum licenciu dala, abi ge trapili, palili, stinaly (EK 18. st); -ievať frekv k 1: (Mohameda) pak tesska nemoc neb chitlan trapywal (PP 1734); trápiť sa ndk sužovať sa, mučiť sa: neb umrit gedenkrat, trapit se nastokrat, mnohem lechčj smrt se zda (BV 1652); contribulo: trápjm se, sužugem se (KS 1763); radneg zemrity nežli by mal essce w nemocy sa trapity (MiK 18. st); -ievať sa frekv: (Mechtilda) s pisečnym kamenem a z bolesťú hlawi se trapjwala; abych po még smrti w plameňu očissťowém se trápjwal (BlR 18 st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

myšlienok, ktoré ju trápili pensées qui l'agitaient
najväčšmi trápilo, lebo predvídal affligeait, car il prévoyait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu