trám -u m. hrada: povalové t-y; stav. väzný, spojný t. konštrukčné drevené časti;
trámový príd.: t-á konštrukcia;
trámik -a m. zdrob.
trám -mu pl. N -my I -mami m.
trám -u m. ‹n› silnejší kmeň stromu otesaný na štyri strany, brvno; stav. konštrukčný prvok, obyčajne vodorovný, namáhaný ohybovými momentmi, nosník: drevený, oceľový t.; stropný t. hrada;
trámový príd.: t. most; t-á konštrukcia
hrada1 otesané brvno, obyč. v povale stavby • trám: povalové hrady, trámy • trámec (menšia hrada) • krokva • krokvica (hrada, na ktorej je uložená konštrukcia strechy) • zrub (otesané brvno, obyč. ako súčasť drevenej konštrukcie): drevo na zruby
klada kratší, hrubo okresaný kmeň stromu • brvno: tesať klady, brvná; sedieť na klade, na brvne • zrub (otesané brvno, obyč. ako súčasť drevenej konštrukcie): drevo na zruby • hrada • trám • trámec (okresaný hranatý kmeň, obyč. v povalovej konštrukcii domu): spojná hrada, spojný trám
p. aj hrada1
trám, trámec p. hrada1, klada
trám, -u m.
1. do štyroch hrán otesaný al. obrezaný kmeň stromu, hrada, brvno (používa sa ako stavebný materiál): Dosák a trámov na píle dosť. (Heč.)
2. stav. nosník ako súčasť nosnej konštrukcie: drevený, železný, oceľový, železobetónový t., väzný, spojný t., hlavný t.;
trámový príd.: t-á povala, t-á konštrukcia, t-á rímsa;
trámik, -a m. zdrob.
trám [-ám, -om] m nem okresaný hranatý kmeň stromu, drevený hranol, obyč. v povalovej časti domu, nosník: podle predessleg zwyklosty odsilam po vkazatelych lystu toho pltnykoch tramow ssest k mostu wassemu trenczanskemu potrebnych (ŽILINA 1646); trámy domúw nassych s cedrowého drewa, klenútj nasse s cypressowého (KB 1757); (pánovi) dedina dawa za tromy a pultromy rfl 38 (JARABINA 1773); (Ježiš) na wúlu židowskú odewzdaný gest, hned ho protož ony chytili a obťaženého s trámem križa weň z mesta wywédli (BlR 18. st) F. hňew gest smet, nenáwist gest trám (BlR 18. st) je väčšia, silnejšia, horšia; trabalis: weliky gakó trám, brwno (KS 1763) veľmi veľký; x. bibl t. je v oku tvojom, t. v oku tvojom nevidíš, z oka tvojho vyhoď, vyvrhni t. o prehliadaní vlastných veľkých chýb: čo že widjss mrwu w oku bratra twého a trám w oku twém newidjss, aneb gako powjdáss twému: nechaj bratre, nech wyhodjm mrwu z oka twého a hle, trám gest w oku twém; pokrytce, wyhoď ponágprw trám z oka twého a tedy uwidjss, abys wyhodil mrwu z oka bratra twého (KB 1756); oprawdiwe sa tebe powjda, wywrž poprwé trám z oka a tak widet budess, abys wywrhel smet z oka bratra swého (BlR 18. st); -ový príd: brwno gedno tramowe d 15 (LIPTOV 1679); y to zawira pocztiwe mesto, aby laty budto tramowe, nebo pltni žaden na Wah wozity se nedopustil (P. ĽUPČA 1713); Jakub Tray pri spustani drewa tramoweho panskeho skrze drewa dolu letycze, po dwakrat ktere pres neho prebehlo, skrwaweny, welmy poraneny a obrazeny gest, že ledwa do domu duost mohel (RUŽOMBEROK 1782); -ik, -ček, -iček dem: transtilla: potočné tramčeki, brwénka; trabecula: trámček, tenky trám, brwenko (KS 1763); tramiky na wssecskjch dwerach smrekowe (L. MIKULÁŠ 1770); trámičky ad 10 d 30 (LIPTOV 1781)