tovariš -a m.
1. v min. pomocník majstra: stolársky, mäsiarsky t.
2. zastar. priateľ (význ. 1), druh, spoločník;
tovarišský príd.: t-á skúška;
tovarišstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. stav tovariša
2. zastar. spoločnosť (význ. 3), spolok: Slovenské učené t.
tovariš -ša pl. N -ši m.
pomocník kto pomáha; nesamostatný zamestnanec • pomáhač • pomáhateľ: pomocník, pomáhač pri domácich prácach; murársky pomocník • zried. vypomáhateľ (Timrava) • zastar. spomocník (Rázus) • zastar. subjekt (pomocník v obchode): subjekti vynášajú debny (Kukučín) • asistent (odborne vzdelaný pomocník): bankový asistent • tovariš (pomocník majstra): mlynársky tovariš
priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarát • druh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejde • svoji (mn. č.): žiť medzi svojimi • zastar.: tovariš • súdruh • drusa • hovor. expr.: pajtáš • pusipajtáš • fam. kmotor • hovor.: brat • bratec • braček (v oslovení): bratec môj (Vajanský) • subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte sem • subšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni
2. p. stúpenec
tovariš 1. p. pomocník 2. p. priateľ 1
tovariš, -a m.
1. v minulosti u remeselníckeho majstra zamestnaný odborník s osobitnou skúškou, pomocník: stolársky, tesársky, obuvnícky, krajčírsky, zámočnícky, mlynársky, pekársky, mäsiarsky t.;
2. zastar. druh, priateľ: Už boli všetci siedmi dobrí tovariši spolu. (Dobš.) [Prisahám], že nikdy svojich tovarišov nezjavím, neoklamem. (Ráz.);
tovarišský príd.: t-é roky, t-á prax; t-á skúška ktorú robil učeň na konci svojho učňovského obdobia, aby ukázal svoje vedomosti a zručnosť potrebnú v remesle; t. list preukaz o tovarišskej skúške;
tovarišstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) stav remeselníckeho tovariša;
2. zastar. spolok, spoločenstvo: Učené slovenské tovarišstvo;
3. priateľstvo: S Gubalom sa dostal do tovarišstva. (Hor.)
tovariš m 1. druh, priateľ, spoločník: diekug Hospodinu, ktery tebe towarissem a manželem obdariti racžyl ku czti a ku chwale sweg (BAg 1585); Mikulass Ssoldra gmel desett towarissuw, s kterimy zbigel, on bil gedenacty (B. ŠTIAVNICA 1614); Epiphanius doklada, že bjl geden ze 70 učedlnikuw Krista Pana a towariss s. Pawla a Barnabasse (CS 18. st); x. pren druhu hus, teg towariss, wyznala take Loynička, žie Barbierka bila gi prodala (P. ĽUPČA 1582) z toho istého kŕdľa L. božejný, prísažný t., t. v rade adm člen tej istej mestskej rady: gestli on toho smi swemv towarzyssowi bozeynemu na swu bozbu wzyti; takowy slib gma kazdy czlowiek vdielati za zabiti, za zamordowani aneb za ochromeni za sie a za sweho przisezneho thowarzisse; Matieg Sukenik, rodem z Chlumce, spolubydlitel a thowarziss w raddie nass (ŽK 1478); hodovný, chlebný, stolný, stolový t. spoluhodovník: convictor: chlebny towaryss; symposiastes: hodowny towaryss; syssitus: stolny aneb stolowy towaryss (KS 1763); korheľský, popíjačný t. spoločník v pití: combibo: kwasytel, korhelský towarýss, bratr z mokrý ctwrti, hodownjk (WU 1750); compotor: popigačny towaryss (KS 1763); combibo: korhelský towariss (AP 1769); krvný t. pokrvný príbuzný: tito krwný towarissi w Rime zemreli (BPr 1787); manželský t. manžel: proťi manželskému towarišowi aneb towariške (BN 1790); pocestný, spoluputovný t., t. cesty spolucestujúci, spolupútnik: to swetlo podle wykladu včiteluw že by tak gasne bylo a negen Saulowy, ale y geho cesti towarissom očy zatemnilo (WO 1670); comes: pocestný towarýss, spoluwandrownjk, towarýss cesty (WU 1750); welke powažitedlnosty u spoluputownjch towarissu twjch dosahneš (PT 1796); tolvajský t. lupič, zbojník, ničomník: (Jánošík) z takowimy swimy towarissmy tolvajskimy y we dne statecžnych ludy oberat neostychal se (LIPTOV 1713); t. viery spoluveriaci: Gežissy, čuo bi za pričina bila, že ty neguprimnegssich twogich towarissuw wiry tweg do tak nestasneho nebespečenstwa zahinuti upadnuti gsi zanechal (MS 1758) F. t. Judášov obesenec: žena se stala towaryssom Judassowym, nebo se obesyla na rebryku wo dwore (P. ĽUPČA 1679) 2. vyučený nesamostatný remeselník, pomocník majstra pracujúci za mzdu: kdyby Pan Bůch na nektereho towarysse nemoc dopustiti račil, aby s tech penezj fedrowanj byl (CA 1590); gestlibi se nekteri mister dopustil ginemu towarissa odwabity a odwesty, ma wedle uznany poctiweho cecha pokutowani bity (CA 1644); mistrowsky syn, ktery by se chtel do tehoto cechu pripowedeti, nebude dluzen, toliko polowicz toho nakladu, ktery dawagi giny towaryssia (CA 1675); pryssly towaryss aneb wyučenecz bude powynen obed braterstwu statečny prychystati a pristrogjti (CA 1750); Joann Fabry, 27, slobodny, krajcirsky towariss na wandruwce newedomo kde, maly (PREŠOV 1784) L. mladý t. práve vyučený t., vyučenec, kt. je tovarišom len krátky čas: pakly by kterj wyučencow nassych dal sobe ginde prossenkowatj, zde nema držan bitj, než za mladeho towarjsse potud, pokud sobe neda zde prossenkowatj (CA 1697); starší t. t. preradený do vyššej kategórie po absolvovaní skúšky: aby jeden sstvrt letha starssy nemeczky tovaryss oznamowal a druhy sstvrt letha slovensky starssy tovaryss, aby za tim žaden hnev aneb zvada byvala, ness by svorny a uprymny mezi sebu byly (CA 1556); kdo by chtel tablimjstra anebo starssjho towarisse, dowoleno gest držet (CA 1681); podmister aneb starssi towariss podle urideny czechowneho na každi tyden bude mity pgetadwaczet penez uherskich a strawu (CA 1764); vandrovný, vandrovaný t. t., kt. chodí po remeselníckych skusoch, je na povinnej vandrovke: gestlize by wandrowny towaryss z gakowimkolwek člowekem mimo cechu anebo poradku nyakowu zwadu začzal a nenalezite se chowal, rychtar podluzen ho bude chytit (CA 1675); wandrowni towaryš powinen bude list wiučeny pred poctiwím poradkem ukazaty (CA 1697); kmotr pravicj musi bit geden z tovarissuw wandruvanich, kteri geho bude pod pravu ruku zkrz celj csas slagfuvanj pridrzat (CA 1780); -ek dem k 1: jsem jako hrlička zbaven tovariška (RL 1644); Janíčku, bratríčku, milý tovarišku, zbehni na dolinku (ASL 1781)