tovariš m
1. druh, priateľ, spoločník: diekug Hospodinu, ktery tebe towarissem a manželem obdariti racžyl ku czti a ku chwale sweg (BAg 1585); Mikulass Ssoldra gmel desett towarissuw, s kterimy zbigel, on bil gedenacty (B. ŠTIAVNICA 1614); Epiphanius doklada, že bjl geden ze 70 učedlnikuw Krista Pana a towariss s. Pawla a Barnabasse (CS 18. st);
x. pren druhu hus, teg towariss, wyznala take Loynička, žie Barbierka bila gi prodala (P. ĽUPČA 1582) z toho istého kŕdľa
L. božejný, prísažný t., t. v rade adm člen tej istej mestskej rady: gestli on toho smi swemv towarzyssowi bozeynemu na swu bozbu wzyti; takowy slib gma kazdy czlowiek vdielati za zabiti, za zamordowani aneb za ochromeni za sie a za sweho przisezneho thowarzisse; Matieg Sukenik, rodem z Chlumce, spolubydlitel a thowarziss w raddie nass (ŽK 1478); hodovný, chlebný, stolný, stolový t. spoluhodovník: convictor: chlebny towaryss; symposiastes: hodowny towaryss; syssitus: stolny aneb stolowy towaryss (KS 1763); korheľský, popíjačný t. spoločník v pití: combibo: kwasytel, korhelský towarýss, bratr z mokrý ctwrti, hodownjk (WU 1750); compotor: popigačny towaryss (KS 1763); combibo: korhelský towariss (AP 1769); krvný t. pokrvný príbuzný: tito krwný towarissi w Rime zemreli (BPr 1787); manželský t. manžel: proťi manželskému towarišowi aneb towariške (BN 1790); pocestný, spoluputovný t., t. cesty spolucestujúci, spolupútnik: to swetlo podle wykladu včiteluw že by tak gasne bylo a negen Saulowy, ale y geho cesti towarissom očy zatemnilo (WO 1670); comes: pocestný towarýss, spoluwandrownjk, towarýss cesty (WU 1750); welke powažitedlnosty u spoluputownjch towarissu twjch dosahneš (PT 1796); tolvajský t. lupič, zbojník, ničomník: (Jánošík) z takowimy swimy towarissmy tolvajskimy y we dne statecžnych ludy oberat neostychal se (LIPTOV 1713); t. viery spoluveriaci: Gežissy, čuo bi za pričina bila, že ty neguprimnegssich twogich towarissuw wiry tweg do tak nestasneho nebespečenstwa zahinuti upadnuti gsi zanechal (MS 1758)
F. t. Judášov obesenec: žena se stala towaryssom Judassowym, nebo se obesyla na rebryku wo dwore (P. ĽUPČA 1679)
2. vyučený nesamostatný remeselník, pomocník majstra pracujúci za mzdu: kdyby Pan Bůch na nektereho towarysse nemoc dopustiti račil, aby s tech penezj fedrowanj byl (CA 1590); gestlibi se nekteri mister dopustil ginemu towarissa odwabity a odwesty, ma wedle uznany poctiweho cecha pokutowani bity (CA 1644); mistrowsky syn, ktery by se chtel do tehoto cechu pripowedeti, nebude dluzen, toliko polowicz toho nakladu, ktery dawagi giny towaryssia (CA 1675); pryssly towaryss aneb wyučenecz bude powynen obed braterstwu statečny prychystati a pristrogjti (CA 1750); Joann Fabry, 27, slobodny, krajcirsky towariss na wandruwce newedomo kde, maly (PREŠOV 1784)
L. mladý t. práve vyučený t., vyučenec, kt. je tovarišom len krátky čas: pakly by kterj wyučencow nassych dal sobe ginde prossenkowatj, zde nema držan bitj, než za mladeho towarjsse potud, pokud sobe neda zde prossenkowatj (CA 1697); starší t. t. preradený do vyššej kategórie po absolvovaní skúšky: aby jeden sstvrt letha starssy nemeczky tovaryss oznamowal a druhy sstvrt letha slovensky starssy tovaryss, aby za tim žaden hnev aneb zvada byvala, ness by svorny a uprymny mezi sebu byly (CA 1556); kdo by chtel tablimjstra anebo starssjho towarisse, dowoleno gest držet (CA 1681); podmister aneb starssi towariss podle urideny czechowneho na každi tyden bude mity pgetadwaczet penez uherskich a strawu (CA 1764); vandrovný, vandrovaný t. t., kt. chodí po remeselníckych skusoch, je na povinnej vandrovke: gestlize by wandrowny towaryss z gakowimkolwek člowekem mimo cechu anebo poradku nyakowu zwadu začzal a nenalezite se chowal, rychtar podluzen ho bude chytit (CA 1675); wandrowni towaryš powinen bude list wiučeny pred poctiwím poradkem ukazaty (CA 1697); kmotr pravicj musi bit geden z tovarissuw wandruvanich, kteri geho bude pod pravu ruku zkrz celj csas slagfuvanj pridrzat (CA 1780); -ek dem k 1: jsem jako hrlička zbaven tovariška (RL 1644); Janíčku, bratríčku, milý tovarišku, zbehni na dolinku (ASL 1781)