topoľ -a m. rýchlorastúci vysoký listnatý strom, bot. Populus: štíhly ako t.;
topoľový príd.: t-á aleja
topoľ -ľa pl. N -le G -ľov m.
topoľ, -a, mn. č. -le m. druh vysokého a štíhleho listnatého stromu, vyznačujúceho sa rýchlym rastom a pestovaného často ako ozdobný strom; bot. t. biely (Populus alba), t. čierny (P. nigra);
topoľový príd.: t-é lístie, drevo; t-á aleja;
topoľček, -a m. zdrob. expr. (J. Kráľ)
topoľ m, topoľa ž bot topoľ Populus, tiež používaný ako hraničný strom, hraničný znak oddeľujúci od seba dva majetky: topol gedna zelena (BYTČA 1484); populus: topol (VT 1648); (roľa leží) medzy putmi u topola wisse pana Karloweg a niže pana Laczlavovej (IVACHNOVÁ 1703) L. t. biely bot topoľ biely Populus alba: zastepis gahodni prut do topola bgeleho (PR 18. st); -ový príd: tehdy nabraw Yakob prutuw topolowých zelených (MP 1718); koren z morskeg cibuli neb topolowý s solu smjessag (PL 1787) L. t-á masť med masť vyrobená z topoľových pukov: topolowa mast: wezmi pupencze topolowe, stlucžiž z nowim sadlem (LR5 18. st) F. ďaleko (od cieľa) hádzať t. valec, tĺček veľmi sa mýliť: traťá sslapag a daleko hadzagu topolowi tluček; daleko od cyla hádže topolowi walec nassa concordia, když na nás naklada, že my tak se o papežowi domnýwame (PP 1734); -ka dem: odtud sme se pohnuly daleg k mystu, vbi locus erat et signatus ad arborem topolka, to gest k stromu topolowemu (TRENČÍN 1635); P. tpn Topolchen Parvum ( 1293 Topoľčianky VSO); Thopolchan ( 1318 Topoľčany VSO)