toliar -a L -i mn. -e m. stará strieborná minca
toliar -ra L -ri pl. N -re m.
toliar -a m. ‹VM› niekdajšia európ. (pôvodne čes.) strieborná minca vyššej hodnoty (nem. Joachims-thaler; podľa mince razenej v čes. meste Jáchymov, nem. Joachimsthal);
toliarový príd.: t-á minca
toliar, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m. druh starej mince: strieborný t.; ríšsky t. (Kuk.); tvrdý t. (Taj.) druh toliara;
toliarik, -a m. zdrob. expr.
taliar p. toliar
toliar, taliar [-iar, -ár, -ar, -ier, -ér, -er, -ír] m nem strieborná minca razená od 1516 v Jáchymove, v Uhorsku od r. 1553 v hodnote spravidla 150 al. 180 denárov: zebi ti taliari poltrzeczia zta oddani beli do mnie do Bardiowa; na ten dlug dali sme zaraz sescznaczes twardich tallaroff (BARDEJOV 1624); ( 1653); sto tollyarow, czo učziny stoapadesiat rimskich zlatich (LIPTOV 1663); Martinus Morawsky dwa taliere platiti mal (KRUPINA 1684); geden sprosti koberčik na paripu sem kupil za talarow dwacet (ZÁSKALIE 1688); ročne platime a platit musime padesat talliarou (S. ĽUPČA 1747); geden twrdý aneb species tolár = 2 fl = 120 kr = 200 d (PrP 1780); posatim talare stuki mediolanske menovane ne ve dvoch njemeczkich zlatich, ale v jednim zlatim a 46 grajcarov (platia) (LEVOČA 1785); wecy ukradene gsu: na penjzoch: deset twrdych tolaru, križlaku rečenych (WZ 1797)