tmavý príd.
1. kt. má sýtejší, temnejší odtieň, sfarbený dočierna, temný, op. bledý, svetlý: t-á farba, t-é šaty, t-á pokožka, t-é vlasy; byť, prísť v t-om v tmavých šatách
2. kt. má nedostatok svetla, ponorený do tmy, temný, op. jasný, svetlý: t-á miestnosť, t-é hory; t-á noc, t-á obloha; fot. t-á komora na vyvolávanie filmov
3. (o hlase) hlboký (význ. 4), sýty, temný, op. jasný: t. bas, t. kolorit;
do tmava → dotmava;
na tmavo → natmavo;
tmavo prísl.: t. oblečený;
tmavosť -i ž.
tmavosť -ti ž.
tmavosť p. tmavý
tmavý, 2. st. tmavší príd.
1. ponorený do tmy, obostretý tmou, majúci nedostatok svetla, temný (op. svetlý): t-á noc, t. večer, t-á hora, t. les, t-á ulica, miestnosť, pivnica, t-é pozadie, t. kút; [Dom] je ešte tmavý (Tim.) neosvetlený; expr. t. ako noc (ako hrob) veľmi; fot. t-á komora miestnosť, v ktorej sa vyvolávajú filmy;
2. sfarbený do čierna, majúci sýtu farbu čiernych odtieňov, temný: t-á farba, t-é vlasy, obrvy, fúzy, t-é oči, t-á tvár, t-é šaty, t-é oblaky, t-á mrákava; t-é pivo (Bodic.) čierne;
3. expr. nejasný, záhadný, tajomný: tmavá budúcnosť (J. Kráľ); tmavé záhady života (Kuk.);
4. expr. pochmúrny, smutný; temný, bezútešný: Tónovi sadá na čelo tmavý mrak. (Švant.); t-é myšlienky (Sev.);
na tmavo, do tmava: sfarbený do t-a majúci čierny odtieň; zafarbiť na t-o; s odtieňom do t-a;
tmavo prísl.: t. oblečený, odetý; všade pusto, všade tmavo (Kal.) chmúrno;
tmavosť, -ti ž. tmavé zafarbenie, tmavý ráz niečoho: t. rúcha (Hviezd.)